nemezis

Kto vlastne sú terajší Ficovi voliči a ako je možné že sa tento VRAH, MAFIÁN A ZLODEJ valí späť na premiérske kreslo?

Fico zase využíva migrantov, na ktorých miestach želám každému z nás aby sme boli, aby sme pochopili čo prežívajú. Pred čím utekajú a ako sa cítia, musí byť strašné. Cudne aj to ako ich Orbán naraz napúšťal sem lebo cicia Putinovi pipik. Putin chce rozlozit EU aj NATO. Chcem aby raz Slovensko takto utekalo a potom zároveň plakalo nad tým akí hnusní sme boli ale to uz nebude EU ktora by vas chranila ani NATO budete uz len vy, Slovenské holuby utekať o krivých nohách !!!!!!

Je to vôbec možné? Alebo je to len zlý sen?  Samozrejme, nachádzame sa v demokratickom štáte. Všetko je tu teda možné vďaka voličom a neochvejným nasledovaťeľom. Títo mu to dovolili. Títo mu to umožnili. Títo ho pozvali, alebo teda pozývajú, naspäť vládnuť. A viete čo? On to vie a je šťastný! Smeje sa na našej hlúposti a na tom ako rýchlo zabúdame. Smeje sa na tom ako sa mu cez jeho absolútne geniálnu schopnosť využiť každej situácie vo verejnom dianí a hlúposť ľudí, podarilo pomaly dostať naspäť do priazne ľudí. A viete čo? Z niektorých ľudí priazne, čudujte sa svetu, ani nikdy neodišiel! Ľudia mu odpustili alebo aj neuverili jeho zlodejskú, mafianskú a krvavú minulosť počas ktorej neváhal, rovnako ako aj jeho súkmeňovec Mečiar, pozvať do politiky aj mafiu, alebo teda spojiť politiku s mafiou. Robert Fico, hneď potom ako sa zohrial v jeho prvom premiérskom kresle, rozkradol všetko čo sa dalo, a zatiaľ čo sa z polí plného obilia, z vyhrnutými rukávmi, usmieval na babičky, niekde na hoteli aj opracovával mladučké dievčiny na kokaíne.

Film Sviňa niektorí občania SR poňali ako fikciu ale pravdou je že je to, o našom pánovi Ficovi a jeho kumpánoch, tá najväčšia pravda, a je to tiež aj smutná realita o Slovensku. Zdá sa že Slováci sa nikdy nepoučia a akoby prekliatím vždy volia buď bývalých komunistov alebo hneď aj novodobých zlodejov, vrahov a mafiánov, ktorý neváhajú pod rúškom demokracie zastrájať sa že sú pre nás vlastne dobrí. Pán Fico by rád umlčal médiá, rád by umlčal slobodu, pán Fico nie je sociálny demokrat, pán Fico je prehnitý zlodej a vrah a nebyť ústavy vládol by tu ako diktátor ktorý, ak môže, zbavuje sa svojich oponentov. Verejnosť a demokracia mu to však nedovolila.  Nebyť denníka SME a nebyť slobody nepísal by som tento článok, bol by som pravdepodobne uväznený, dobitý a možno aj zavraždený! Tak počúvajte, milí naši voliči pána Fica ale aj nie-voliči pána Fica.

Ako sa to stalo že pán Fico je späť? Ako znovu získal popularitu a kto sú jeho voliči? Ako je možné že mal chrbtovú kosť vrátiť sa naspäť do politiky a vyškiera sa ľuďom na kameru?

Jeho voličom teda nevadí že úzko spolupracoval s Mariánom Kočnerom aj s talianskou mafiou. Fico a kumpáni vtedy ešte netušili že, keď sa spolu zbavia nadaného investigatívneho novinára, ľudia vyjdú do ulíc. Slováci predsa do ulíc nechodia. Slovák ohne chrbát, Slovák mávne rukou, Slovak si zanadáva doma, ale do ulíc nechodí. Fico sa tu prerátal a s úškrnom diabla odovzdal demisiu a neskôr zvolal: Aj tak sa vrátim, aj tak vyhráme voľby! Trojnásobný premiér sa predsa nevzdáva a nebyť demokratických volieb vládol by nám ako tu kúsok sused cár, už 25 rokov. Či sa nám to ľúbi a či nie, keby nebolo ústavy a demokracie, bolo by tomu tak!

Ale náš pán Fico si nemusel ani uzurpovať totalitu na to aby zotrval. Náš pán Fico sa vrátil prostredníctvom nás alebo teda vás, ktorí ho volíte. Všetko vďaka demokratickým voľbám, ktorých výhodám sa tešia aj taký ľudia ako sú Fico. Ľudia ktorý si vyberú z demokracie len to najlepšie ale zároveň ju hania a nechcú za ňu bojovať. V tomto článku by som sa rád venoval tomu, kto vlastne sú Ficovi voliči, bez akéhokoľvek urážania, samozrejme, a prečo sa rozhodli ísť ho voliť a povaliť tým akýkoľvek pokrok Slovenskej republiky na medzinárodnej scene, ďalej vyrobiť hanbu vo svetových médiách a ukázať svetu našu schizofrenickú neistú tvár plnú strachu a nerozhodnosti. Tvár ktorá stále niekde blúdi medzi strachom zo všetkého toho nového a neistého, budúcnosťou demokratickej EÚ a medzi starým dobrým Ficom a komunistickým socializmom v ktorom Ficovi voliči nadobro zaspali.

Nedávno som čítal článok z BBC, ktorý ma ako človeka ktorý žil v Anglicku cez 7 rokov a vrátil sa domov, naprosto zarmútil. Pisalo sa tam o cudnom a nepochopitelnom navrate Slovakov k Ficovi. Veril som že Slováci sú pokrokový, veril som že mladí ľudia, ľudia v strednom veku ale aj tí starší chápu čo je to pokrok. Jediné čo tu však vidím je skaza ktorá pochádza z nevedomosti, zaostalosti, strachu, regiónov, zvyku a absolútnej neochoty posunúť sa niekam inam.

“Mňa aspoň Kočner nevolal boss!” – vykrikoval Kollár Ficovi keď sa za voľačo pohádali. (Je to na kamerách je to všade v archívoch televíznych správ.)

Fico mu kričí naspäť: “No viete pán Kollár, vy máte zas rád cigánske pipíky!”  

Kollár, ktorý je, na takmer už retro fotke našej úbohej Slovenskej scény 90 rokov a strastiplnej minulosti, odfotený s Černákom ako spolu pijú kávu, a dnes sa nám takýto človek motá v politike.

Tento článok nebolo ľahké napísať ale verte že sa vynasnažím vytiahnuť všetko to čo by vás mohlo prinútiť sa zamyslieť nad vašou ďalšou voľbou  a nad tým kto vlastne sme a kam sa poberáme ako národ, ako ľudia. Tak teda dovoľte mi postupne vysvetliť ako sa pán Fico dostal naspäť „na hrad“ …

Ako Fico z diery liezol

Ľudia svojimi protestmi donútili Fica odstúpiť. Napriek tomu že to bol, hneď po nežnej novembrovej, najväčší protest aký sa na Slovensku konal, nie všetci boli vtedy stotožnení. Boli taký čo nechceli počuť, nechceli vidieť. Idealizovali si pána vodcu a jeho odstúpenie spôsobovalo im strasť či dokonca bolesť. Ružičky zvädli a ženy  plakali. Netrvalo však dlho a démon začal snovať plán na svoj veľkolepý návrat. 

Na novú vládu som sa tešil. Celý svet písal o prvej antikorupčnej strane a svetlých zajtrajškoch Slovenska. Koniec mafie! Prísľub očistenia Slovenska od korupcie sa priblížil k realite! – písali denníky. Tiež oslavovali Slovensko pre odvahu zvoliť si ženu za prezidenta. Ubolený Fico zaliezol do diery kde tíško čušal. Potom prišla pandémia, spolu s ňou inflácia, kolaps zdravotníctva a mnoho iných problémov, ktorým nikdy opozicia, vo svojej zlodejskej histórií, nemusela čeliť. Neľahký osud novej vlády sa začal. A spolu s ním, raduj sa svetu, začali sa vynárať aj príležitosti na Ficov návrat. Démoni sledovali každý jeden chybný krok koalície a tiež používajú všetky vtedajšie aj súčasné problémy národa ako živnú pôdu pre svoju vlastnú propagandu kde prostredníctvom populistických hier a falošných prísľubov získavajú nespokojného a sklamaného voliča späť na svoju stranu. Alebo možno tam ten volič vždy bol, tam dolu v tej diere spolu s Ficom. Možno z tej diery vychádzajú spolu.

Ako sme sa postupne sklamali v novej vláde a ako Slováci začali znovu veriť Ficovi pretože sa nazdávajú že ich zachráni a zázračne vyrieši všetky naše problémy. 

Prišla pandémia, celý svet riešil lockdown. Prišli útrapy rúšok a respirátorov, otázky vakcíny a Igorov nešťastný Sputnik, hromadné testovania, sledovanie variantu a hluché naivné čakanie na koniec pandémie, ktorý však nikdy neprišiel. Ficko vtedy šikovne kričal za slobodu pohybu. Vyňuchal že ľudia opatreniami trpia, ale na miesto toho aby podporoval spoločnú zodpovednosť, využil momentálne ľudské želania a emócie a nabádal ich aby rebelovali. Ďalší bod pre Fica. Získaval voličskú základňu ale aj obnovoval tú starú. Do ulíc sa, dostatočne komicky, vybral na bežkách. “Ľudia, dajte rúška dole! Rúška dole!” – vykrikoval aj náš bývalý najvyšší sudca. A ľudia? Ľudia šaleli! 

Fico však našiel v populizme aj svoje hranice. Keď sa na dezinformatívnych portáloch hovorilo že sa vakcínami do nás dávajú čipy, nereagoval. Nechcel si poškodiť obraz inteligentneho jedinca, navyše vedel že iba malá skupinka ľudí tomu verila. Viete v čom ale je tajomstvo Ficovho uspechu a jeho návratu? Chytiť sa šance a hystérie a pridať sa k búriacej sa väčšine. Keby videl že čipom vo vakcínach verí širšie publikum, ideu by bol ochotný okamžite podporiť. Na pódiach by sa groteskne vykrikovalo. Vážení a milí, ako má rád oslovovať ľudí keď otvára debatu, nedávajte do seba čipy!  Za povšimnutie stojí aj to ako to učeň Pele po ňom skopíroval. Akokoľvek, čo sa týka vakcín sa Fico veľmi nevyjadroval, vedel že spoločnosť je polarizovaná a mal v tom chaos či by podporou získal alebo stratil. Sám tvrdil že sa očkovať nedal o týždeň sa v jeho cestovateľskej histórií našlo že je očkovaný. 

Využiť momentum a šikovne reagovať na pocity voliča, akokoľvek sú požiadavky nereálne alebo nezodpovedné, je kľúčom k úspechu. Pán Fico si nedávno zakúpil aj kuchynskú váhu, aby tak mohol pred zrakmi dôchodcov vážiť rožky. Chce bojovať proti dvojitej kvalite tovarov, odstrániť odpad ktorý sa dováža na Slovensko a priniesť rovnakú kvalitu akú má západ a to všetko za nízke ceny, ale za 3 volebné obdobia tak ani raz neurobil. Ficove protesty v mestách, hlavne po uvoľnení opatrení, nemali konca kraja. Rozduchával vášne a nabádal ľudí k anarchií, rebélií a protestom. Verejne urážal prezidentku a robí to dodnes. Pán Blaha nezaostával : “Kto je prezidentka?” – reval do davu. “Americká ku*va”!!! – šalelo vášnivé publikum. Europoslankyňa Monika, ktorá by mala byť zbavená EU preukazu, ak nejaký majú, vtedy zázračne ohluchla.

Vtedy som si myslel že sa mi sníva. Bol som sklamaný a uvažoval som, kto sú vlastne títo ľudia ktorí tu kričia a šalejú. Uvažoval som kto vlastne Slováci sú a či som sa o inteligencií nášho národa a jeho napredovaní iba hlboko zmýlil. Čudoval som sa ako je možné že po tomto všetkom má SMER stále priazeň, ako je možné že takýchto vulgárnych a nebezpečných ľudí chceme vidieť naspäť vo vláde. Ale potom som pochopil že je to vlastne všetko len naše zrkadlo. Náš odraz. Inak by to nebolo možné. Toto sme my, sme tým čo si volíme, sme to koho volíme. Je to náš obraz a politické strany sú len našim zrkadlom, našim odrazom. Ľudia sú Fico. Ako inak by sa mu podarilo dostať do ich priazne keby nevyňuchal čo potrebujú počuť a vidieť. Čomu potrebujú veriť. Akokoľvek som bol sklamaný z toho kto vlastne Slováci sú, nemé ovečky nasledovali a skandovali Ficovo meno. Robo vedel čo robí. Šikovne, takmer s absolútnou dokonalosťou, sa prispôsobuje momentálnej nálade a publiku. Jeho súčasný potrebám, želaniam a  náladám, ale aj extrémistickým chúťkam či nacionalizmu. Pozorne načúva verejným témam, horúcim záležitostiam a nereálnym želaniam na Slovensku a adekvátne sa prispôsobuje a reaguje za účelom získať si priazeň. Fico je extrémista, nacionalista, socialista a hrdý národniar. Fico je všetkým čím ho len chcete mať. Fico je vždy všetko to čím jeho hlavné publikum chce aby bol. Ovplyvňuje masy tým že im dáva ilúziu toho že je jedným z nich. Je to pozorný počúvač a hlavne šikovný hráč. Keby videl že sa rozmáha trend nosenia škótskych sukien, sám by si jednu obliekol.

Fico mal byť už dávno zbavený poslaneckého mandátu a mal sedieť v base. SMER nemá čo robiť v Europarlamente. Jeho syn tam myslím sedí tiež. EÚ je dobrá, EÚ potrebujeme, škeril sa Robko nedávno do kamery. Výhody áno, spoločná zodpovednosť to už nie. Niekedy si želám aby Slovensko vyhodili z NATO a EÚ, možno potom budú Ficovi voliči konečne šťastní. Možno by sa malo usporiadať referendum za odchod z týchto inštitúcií. Na ceste k nezávislosti, samostatnosti a sebestačnosti. Presne tak ako sme to chceli. Hovorí sa ale že pozor na to čo si želáš.

Robkov si nedáme, vznikla skupina na Facebooku, keď NAKA vyšetrovala. Sama moja matka patrila do skupiny ale je aj vášnivou fanúšičkou iných skupín ako Slovan TV, Národné Správy, Republika, Naše Slovensko, Naša Republika a podobne. Robkovia sa však dobre poistili a žiaľ nie je možné im nič dokázať. Keby tak Kocner začal rozprávať. Keby tak Kočner začal konečne rozprávať!

Ľudia si myslia že po fiasku bývalej vlády je Fico ich jediná voľba. Fico záchranca. Fico kričí za národ. Fico kričí Slovensko. Fico chce hájiť záujmy Slovenska. Fico chce riešiť infláciu. Rozdávať ružičky a dostať sa k hrantu. Fico sa chce dostať k hrantu aby sa mohol zase dobre nažrať. Niečo ako keď sa cpal šunkou a syrom, spolu s kokaínovým kráľom Kaliňákom, počas hodovania na chate. 

Neviem koho pôjdem voliť ale som rád že si je z čoho vybrať. Čo viem je že nepôjdem voliť Fica. Zmieril som sa už aj s tým že možno poprajem Slovákom šťastnú cestu na východ a zo Slovenska odídem. No čo, o jedného menej. 

V mojej sklamanej hlave totiž v budúcnosti Slovenska nevidím nič iné len skazu. Vidím Kaliňáka v kancelárii ministra vnútra, tam pri krásnom Dunaji. Vidím ako sa znovu zmocní ministerstva vnútra. Vidím ako si naťahuje čiaru. Priamo na stole v kancelárii ministra vnútra. Veď prečo nie. Dvere sú predsa zamknuté! Ďaľej vidím škeriaceho sa Fica, škerí sa ako kaukazský kocúr v ruji, lebo vie že nás všetkých zase dostal. Vie že vyhral! Moskva bude naša spása. Rusko naša záchrana ale i záhuba. Fico je druhý Orbán. Ešte aj vyzerajú rovnako. Veril som Slovákom a tešil som sa domov. Čo som však našiel bol jeden ustráchaný národ ktorý nemá výraz ani charakter. Nie sme a nikdy sme neboli ničím výnimočný. Jednoducho sme vždy tam kam nás dajú. Momentálne tu vládne strach z vojny a socialistická nostalgia. Som zvedavý kam nás vďaka babičke Ficko zoberie a či bude lepšie, tak ako si ľudia myslia. Zas sa bude len kradnúť a zbíjať. Rožok však bude stáť stále rovnako. Táto republika je v stave akom je kvôli ľuďom ktorí volia Fica!!! Krátke pôsobenie, v našich očiach neúspešnej, bývalej vlády je ničím s porovnaním toho čo tu stihol napáchať Fico počas troch volebných a období a to si ešte počkáme čo bude ďalej. Slováci boli vždy ľahko ovplyvniteľný. Ľudia bez názoru a ľudia bez duše. Ľudia bez odvahy a rozhodného charakteru. Ustráchaný Slovák sa chce priateliť s Putinom lebo ma plne gate. Tento národ holubičí, ako ho rád nazývam, nedôveruje ani samému sebe natož aby dôveroval akejkoľvek spoločnej a národnej identite. Chýba nám výraz chýba nám identita. Všetko dobré čo príde hneď spochybníme. Po 30 rokoch vlády ktorá kradla, zbíjala a zabíjala, vlády dvoch levov, Mečiara a Fica, ktorý nikdy nedbali spojiť politiku z mafiou, zvolíme si nové, svieže a pozitívne strany ktorým veríme ale za pár mesiacov stihneme ich pochovať len za to že nám v ťažkých chvíľach pandémie nevyhoveli. Nedbám, posledná vláda sklamala, áno, ale nemôžeme im poprieť isté zásluhy a snahu tiež. Sú tu aj iné možnosti voľby ako zveriť sa znovu Ficovi do rúk. Sme nerozhodný, bojíme sa nových vecí. Možno je to celé tým že sme boli vždy niekým vlastnení a okupovaní a nikdy sme naozaj nedosiahli  národnú nezávislosť. Možno sme porušení. Turci tu, Rakusko Uhorsko tam, Rusi zrazu a potom číhajúci západ postavil sa proti. Tento malý ale naprosto úžasný národ v srdci európy nikdy v skutočnosti nevedel kam patrí. Kto sú vlastne naši voliči, pýtam sa sám seba. Kto vlastne sme a čo naozaj chceme? Prečo sme tak veľmi ťahaný chorým úspechom západu a prečo tak veľmi zastavený ťažkým údelom východu. A teraz, ako sa len komunistické krajiny bránia proti globalizácii ale zároveň veselo z nej ťažia. Česi sa za hlavu chytajú. Vo svete kde ľudstvo volá po skončení diktátorstva a totality či utláčania ľudských práv, si Slovensko voli jedného ktorý tu už navyše bol a všetko dosral. Sme na smiech celému svetu a svetové denníky o nás píšu že to bud nemáme v hlave v poriadku alebo sme jednoducho len ovplyvniteľný a zaostalý. Kto sú Slováci? Ľudia ktorí zaspali dobu a o ktorej je známe že sa neustále mení a treba sa jej prispôsobovať. Ficovi voliči si myslia že tento druhý Orbán hádam zachráni nás pred koncom a obíde nás vojna za slobodu. Maďarsko je vzbura a jednoty skaza. Ľudia plný strachu, každý svojho vlastného dvoru a záhrady. Ľudia sterilný a bázlivý čo chcú dožiť v pokoji lebo nechcú byt vyrušovaní. Matovič je šialenec áno ale to neznamená že treba ísť naspäť k Ficovi.

Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. My vstupujeme už štvrtý krát. Možno máme radi istoty a možno máme radi vyššie dôchodky ktoré prehlbujú štátny deficit. Z cudzieho krv netečie, veď čo že mladí ľudia v produktívnom veku tu trpia. Poďme, zvýšíme im dane!!!

Zraniteľný dôchodci, odvážny extrémisti a hrdí národniari. Genialita Fica prispôsobiť sa situacii a publiku vás opantala. Ľudia prepadli hoaxom a dezinformáciam. Inflácia a strach vás  zmanipulovali. Putinova priazen, plyn a nafta však zachráni nás. Takže chudobní si myslia že spasiteľ vytiahne ich z chudoby. Fico je náš spojenec. Teraz nech je dobre, veď to je jedno čo bude zajtra. Stratení a ohlúpnutí v mediálnom priestore. A môj boj s veternými mlynmi. Nebáť sa budúcnosti ale do nej pozerať. Na ceste vpred stačí nám len zaškrtnúť políčko.  Otvor oči, neskrývaj zrak, zahoď pohodlie a choď ďalej v mene lásky a slobody.

Nikdy nezabudnem na príhodu z Anglicka. Sedel som v miestnom parku. Všetko je tam udržiavané. Rád som si tam chodil čítať. Rád som tam chodil aj keď mi chýbal domov. Oslovila ma staršia pani so psíkom. Opierala sa o svoju palicu a prekvapivo sa ma pýtala čo čítam. Zločin a trest od Dostojevského, hovorím. Po dlhej debate z dôchodkyňou sa vraciam domov o čosi vo väčšej nádeji. Na konci nášho rozhovoru mi povedala niečo úžasné. Šok stále rezonuje. Mladý muž, na nás už nezáleží. V starých ľuďoch, starých veciach, viete, tam už nie je priestor na zmenu ale vy, vy mladí ľudia, ste naša budúcnosť.

PS 

Strach, komfort a obavy z budúcnosti sú váš najväčší nepriateľ!