nemezis

Sami sme si vybudovali bariéry, vďaka ktorým Západ nikdy nedobehneme a naveky budeme tróniť na chvoste EÚ, kde nás budú postupne predbiehať aj krajiny, ktoré do EÚ ešte ani nevstúpili.

V ukazovateli hrubého domáceho produktu (HDP) na hlavu (počítanom cez paritu kúpnej sily) sme na 46. mieste na svete. Pred nami sú Estónci, Maďari, Chorváti, Poliaci, Česi, Litovci, Slovinci a zvyšok ekonomicky vyspelejších krajín. Nemec vytvorí ročne o polovicu väčšiu hodnotu ako Slovák a v USA je to skoro dvojnásobok. Len pre zaujímavosť a fanúšikov Moskvy, Slovensko má silnejšiu ekonomiku ako Rusko, ktoré prežíva len vďaka rozpredávaniu nerastných surovín.

Máme slabú ekonomiku, a pritom tomu tak nebolo vždy. Medzivojnové Československo malo v porovnaní so zvyškom sveta vyspelú ekonomiku a prežívali sme zlatý vek aj napriek Veľkej hospodárskej kríze, ktorá prišla rokom 1929. Chlieb sa lámal v roku 1938, keď sa značná časť elity Slovákov pridala k hladným vlkom a začala rozbíjať svoju domovinu. Roky fašizmu, povojnovej neistoty, štyri dekády čoraz väčšieho zaostávania počas socializmu a zlodejské 90-te roky položili Slovensko na kolená.

Slováci si vykynožili šikovnú židovskú menšinu, čím okrem iného ochudobnili všetky budúce generácie, a potom sa uskromnili s plným bruškom a strechou nad hlavou. Kým Západ podnikal a posúval cenné skúsenosti z generácie na generáciu, my sme zabúdali, čo to vlastne podnikanie je a radšej sme vykrmovali Sovietsky zväz. Človeku sa v tých časoch neoplatilo študovať, lebo ako robotník zarobil viac a pravdu povediac sa nepretrhol a mal väčšie šance na postup. Diktatúra robotníckej triedy a nie triedy pracujúcich vo všeobecnosti…

Nie je všetko o HDP, ekonomike a podnikaní. Podstatný je faktor šťastia a ten sa dal do istej miery udržiavať aj v klietke Železnej opony, kým boli všetci približne rovnako chudobní. Dnes nie je ani obloha limitom. Závistliví ľudia to nezvládajú a svoju frustráciu prenášajú na zvyšok populácie, a to napríklad voľbou zlých politikov. Cieľom nie je len konkurencieschopná ekonomika, ale podstatné zvýšenie kvality života, pod čím si netreba predstaviť len štátne dávky (ako to zvyknú robiť prostejší slovenskí politici).

Human Development Index (HDI) hodnotí nie len hrubý národný produkt, ale aj kvalitu školstva a zdravotníctva. V tomto rebríčku si delíme 45. a 46. miesto s Tureckom a sme tesne nad Maďarskom. Pred nami sú Chorváti, Litovci, Lotyši, Poliaci, Česi, Estónci, Slovinci a iné vyspelejšie krajiny. Kedysi sme chceli byť druhým Švajčiarskom. Nuž, to v ostatných rokoch len a len rástlo a momentálne tróni na prvom mieste. Na špici tohto rebríčka sú dlhodobo Škandinávske krajiny, kde po dekády vládli ľavičiari a robili to najlepšie z celého sveta.

V akom stave máme školstvo a zdravotníctvo? Kvalita školstva prerazila Mariánsku priekopu. Frustrovaní učitelia učia frustrované deti memorovaniu, pričom absolventi vychádzajú zo škôl bez znalostí o podnikaní, ale zato s finančnou negramotnosťou, bez akýchkoľvek znalostí o fungovaní štátu a politiky, bez hodnôt environmentalizmu, skúseností s kritickým myslením a hlavne analytickým myslením. Keď si zoberieme, koľko nás tento nefungujúci systém stojí, tak je to drahý špás, a to jedného ministra pred dvoma dekádami napadlo, aby boli školy platené nie za kvalitu, ale počet študentov. Kým žiakov/študentov nebudeme hodnotiť za vedomosti, ale len za memorovanie a kým učiteľov nebudeme hodnotiť vôbec, NIKDY slovenské školstvo nezlepšíme.

V ukazovateli strednej dĺžky života sú pred nami Poliaci, Chorváti, Estónci, Česi, Slovinci a iné vyspelejšie krajiny. Lepšie zdravotníctvo majú dokonca aj Kubánci. Keď prídete do niektorých slovenských ambulancií, máte pocit, že sú znova 80-te roky. Pri nemocniciach to je ešte horšie. Väčšina ľudí sa snaží vyhýbať lekárom a nefunguje u nás prevencia. Pred kolapsom systému nás chráni akurát tak plejáda kvalitných a pracovitých lekárov, sestier a iného zdravotníckeho personálu, ktorí svojim zotrvaním na Slovensku robia v podstate charitu. Svoj um nám preukázali počas pandémie, kedy ratovali ľud a neprenechali ho napospas neschopných a zlých politikov. Každý občan by si mal v ročných intervaloch prejsť kontrolou zdravotného stavu vo viacerých ambulanciách. Bol by to náročný, ale zato efektívny program. Pokiaľ sa nezameriame na prevenciu, nezvýšime počty lekárov a sestier a neurobíme zo zdravotníckych zariadení príjemnejšie miesta, NIKDY slovenské zdravotníctvo nezlepšíme.

Šťastie nie je len o ekonomike, vzdelaní a zdraví. Človek chce mať okrem iného normálne fungujúce úrady, kvalitné životné prostredie, služby, politikov, za ktorých sa netreba hanbiť a krajinu, z ktorej nie je potrebné utekať. Úrady sú väčšia či menšia katastrofa, životné prostredie si drancujeme ako najposlednejší parazit, služby sa zlepšili, ale stále je to bieda oproti okolitým krajinám. Kto sa sem bude ťahať, keď si budeme naďalej ničiť prírodu? Je to náš posledný asset…

Ako je vôbec možné dobiehať Západ?

V prvom rade príjmy štátu a súkromného sektora musia dlhodobo rásť rýchlejšie, ako v západných krajinách. Desaťročia rozumného investovania, neplytvania a zlepšovania kvality školstva, zdravotníctva a úradov, by viedli k dobiehaniu Západu, avšak my sme sa touto cestou nikdy ani len nevybrali.

Slovensko má veľmi zlú štruktúru ekonomiky a je to jeden z hlavných dôvodov, prečo Západ nedobiehame a práve naopak, on nám uniká. Po kolapse časti špinavého priemyslu a poľnohospodárskej výroby v 90-tych rokoch, sme stavili na výrobu áut. Vtedy som bol jeden z mála, ktorý tento krok kritizoval. Umožniť ľuďom zamestnať sa za vyššiu mzdu je v poriadku, ale postaviť na tom väčšinu ekonomiky a ani neuvažovať o lepších alternatívach, je neprezieravé.

Rokmi sme si kopali čoraz hlbšiu jamu a dnes sme závislí na automobilovom priemysle, ktorý zvykne trpieť aj pri menšej kríze a tvorí pridanú hodnotu len do určitej úrovne, na ktorej sme uviazli. Rozumné krajiny dnes investujú do vyššej pridanej hodnoty a kľúčových oblastí pre budúcnosť, ako je napríklad domáca výroba polovodičov alebo zelené technológie. Nemecko a USA zasypávajú miliardami € a dolárov výrobcov čipov, čím vytvoria veľmi dobre platené pracovné miesta. Slovensko by si mohlo utrhnúť časť z koláča.

Budúcnosť a vyššia pridaná hodnota je v informačných technológiách. Západ sa predbieha v budovaní dátových centier, ktoré je najvýhodnejšie stavať v chladnejšom podnebí. Ideálne riešenie pre hladové doliny severného Slovenska.

Maďarsko sa v najbližších rokoch stane štvrtým najväčším výrobcom akumulátorov pre automobily na svete. Nový závod v Šuranoch bude zrnkom oproti výrobnej kapacite v Maďarsku.

Európska únia je majsterkou sveta vo vyhlasovaní plánov, ale s ich realizáciou je to už ťažšie. Samotné členské štáty EÚ robia pramálo pre dosiahnutie klimatických cieľov, ale aj EÚ zaspala na vavrínoch. Je jednoduché predbiehať sa v ambicióznych cieľoch, ale keď urobíte pramálo pre ich dosiahnutie…  EÚ nemá plán pre masívny rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Tvári sa, že dajako bude.

Medzičasom skoro skolabovala spoločnosť Siemens Energy, lebo vychrlila chybné veterné elektrárne o objeme 5 miliárd € a musela ju zachraňovať nemecká vláda. Nie je však jediným výrobcom a Európa musí pridať, keď má jej budúcnosť stáť vo výraznej miere na obnoviteľných zdrojoch energie. Výroba solárnych panelov v západných krajinách je nerentabilná a jej zvyšky sa presúvajú do Číny. EÚ si musí uchovať výrobné kapacity na svojom území, keď nechce byť tak závislá na Číne a iných častiach sveta a nechce z environmentálnych dôvodov voziť tovar krížom krážom po planéte. Časť týchto kapacít by mohla byť na Slovensku.

V najbližších rokoch bude akútny nedostatok elektrických káblov a nebudú stačiť ani fabriky, ktoré sú v pláne. Káble budú nevyhnutné pri násobení kapacít obnoviteľných zdrojov energie a hlavne pre import elektriny zo Severnej Afriky. Talianska spoločnosť Prysmian, ktorá je najväčším výrobcom káblov na svete, bude mať čo robiť, aby vykrývala dopyt. Taktiež by mohla mať závod na Slovensku.

Budúcnosť je vo výrobe zelenej elektriny a zeleného vodíka. Vodíková ekonomika bude efektívne dopĺňať využívanie elektriny a momentálne výrobné kapacity vodíkových technológií nedokážu pokrývať dopyt. Bez stimulov a politickej vôle bude prechod pomalý a drahší. Najväčším výrobcom hydrolyzérov a palivových článkov je nórska firma NEL. Tiež by mohla mať závod na Slovensku.

U nás však politika napadne akurát tak príchod novej automobilky…

Slovensko je celkom slušne zadlžené, a to pri relatívne nízkych príjmoch do štátneho rozpočtu. V chudobných regiónoch chýbajú zamestnávatelia s vyššou pridanou hodnotou, za štátne stimuly už zamestnávame občanov iných krajín, zlaté vajíčka ekonomiky sme si sprivatizovali pred dvoma dekádami, a tak neostáva veľký priestor pre navýšenie príjmov štátneho rozpočtu. Ešte stále tu máme Európsku úniu, ktorá nás zahadzuje peniazmi, ale tie často rozkrádame a preplytváme.

Veľká časť rozumných hlavičiek Slovensko dávno opustila, lebo únik mozgov prebieha už dekády. Zvyšok tu robí charitu s názvom – Urobme Slovensko trošku lepším. Za tohto stavu hovorím, že mladí ľudia by mali odchádzať na Západ, aby sa im otvorili obzory a nemuseli sa trápiť v krajine bez sľubnej budúcnosti. Tento trend však treba zvrátiť a na to sa Slovensko musí stať modernou krajinou, kde budú veci fungovať a nebudeme len odstrašujúcim príkladom pre zvyšok únie.

Problémom je aj naša mentalita. Slováci si zvyknú na hocičo. Povedia si, že je to proste tak a aj tak to nemôžu zmeniť. Jedno je isté… keď sa o to nepokúsia, tak skutočne nič nezmenia. V časti populácie badám aj jav, ktorý volám hrdosť na zaostávanie. Riešime množstvo nepodstatných a až primitívnych zástupných tém, krajina ďalej upadá, ale my sa búšime do hrudníka. Hlavne, že je to zaostávanie národné a slovenské, že?

Nie je náhoda, že krajiny bývalého východného bloku mali najhoršie počty covidových úmrtí na 100 tisíc obyvateľov spomedzi krajín EÚ. Vtedy sme brali rozumy z Čiech, kde vtedy vládol kazisvet a z Maďarska, kde majú už dlhšie klepto-monarchiu. Na priučenie sa od vyspelejších krajín nemáme hlavičky a nepomáha ani jazyková bariéra… Možno next time.

My sme tak obmedzení, že sa chceme porovnávať len s Českom a Maďarskom. Nepozrieme sa napríklad na sever, kde Poliaci urobili vďaka eurofondom hotové zázraky. Ani nás nenapadne sa pozrieť na také Estónsko, ktoré desaťročia trpelo v Sovietskom zväze a dnes je podstatne vyspelejšie ako Slovensko. My by sme sa mali porovnávať so Škandinávskymi krajinami a brať rozumy od nich. Máme expertov-politikov, ktorí okopčili svoje diplomové práce a rigorózky ctrl+c a ctrl+v. Pošlime ich na sever so zápisníkom a… už ich nepustime späť. 😉

Celý problém však začína a končí pri politike. Ľudia volia podľa sympatií, alebo na svoj obraz, lebo aký politik, taký volič a aký volič, taký politik… Neviem, čo je horšie, keďže v drvivej väčšine volia zlodejov, hlupákov, klamárov alebo kombináciu. Niektorí berú voľby ako občasnú srandu, kedy to môžu niekomu naložiť, ale v skutočnosti nakladajú sebe a svojim rodinám.

Na Slovensku nič nefunguje poriadne. NIČ. Ľudia ma zvyknú doplniť, že okrem rozkrádania štátu. Keby to len bola olympijská disciplína… 😉