nemezis

Samozrejme sa zúčastňujem, som aktívny, je veľmi dôležité vyjadrovať svoj názor a zároveň si názor aj vytvárať pozorným sledovaním diania. Ale momentálne, s výnimkou protestov (do ktorých vkladám, síce možno naivnú, ale predsa len nádej), pristupujem k politike s veľkou apatiou. Dôvodom je, trochu paradoxne, nie vládna moc ale demokratické spektrum spoločnosti, najmä tá mladá časť. Absolútne nerozumie princípom politiky, čo sa už roky odzrkadľuje na neschopnosti poraziť súčasnú koalíciu.

Generácia našich starých rodičov bojovala za svoju slobodu od Pražskej jari, cez normalizáciu, až sa ich snahy pretavili do Nežnej revolúcie. Generácia našich rodičov krátko potom zviedla boj za slobodu v 98-om, poznačená atmosférou doby a odhodlaným duchom revolúcie.

My, vyrastajúc v blahobyte a slobode, sme generácia mieru. Avšak keďže ho za nás vybojovali iní, akosi nechápeme, že mier bez predchádzajúceho boja nie je možný. Máme pocit, že všetci musia byť umiernení, galantní, nesmú vytŕčať, ale presne to je problémom, ktorému dnes politická scéna čelí – absencii výrazných charizmatických, a zároveň pevných železných politikov na demokratickom krídle politického spektra.

Vážne si myslíme, že Šimečka porazí Fica? V akej rozprávke? Veď to je súboj zručného taktizujúceho rétorického majstra (hoci už tiež senilného) s naivne zapáleným neohrabaným učňom. Pozrime sa na veľké osobnosti dejín, ktoré, aj keď stáli na strane demokracie, boli pevní lídri, či už Churchill, de Gaulle, Masaryk… a chápali, že aj demokracia potrebuje Hrdinu, ktorý zoberie opraty do rúk a občas pragmaticky oškrie koleso voza za účelom vybratia ostrej zatáčky.

Pragmatizmus. To chýba našej generácii. Realistický pohľad na svet. Nie, život nie je prechádzka ružovou záhradou, nie NIKDY nebudú spokojní všetci, nikdy sa nepostaráme o všetkých. To je fakt a to nezmeníme. Občas je prosto nutné hodiť niekoho cez palubu, aby sa nepotopila celá loď.

A kto má byť oprávnený vybrať, koho vyhodíme? Vyberie správne a nezaujato? Je to vôbec spravodlivé, obetovať niekoho žralokom? Nie, nie je to spravodlivé a nie, nedá sa vybrať správne. Ale ak nechceme všetci skončiť ako potrava pre žraloky, musíme si prestať klásť zbytočné otázky, ktorými nič nevyriešime, a zmieriť sa s kartami, ktoré nám život rozdal.

Bohužiaľ, momentálne na Slovensku, ale vlastne ani inde vo svete, nevidím, že by bol takýto realistický pohľad obľúbený. Smutne teda konštatujem, že demokratická spoločnosť je odsúdená na úpadok. Nie večný, ale na istý čas nám budú vládnuť zvrátené indivíduá ako Trump, Putin, Orbán, Fico… až nás privedú do takej krízy, že aj tí najzmäkčilejší pochopia, že mier bez boja jednoducho neexistuje.

Zobuďme sa, prosím, čím skôr a začnime bojovať s oponentom primeraným spôsobom.

Pevne verím, že táto séria protestov neutíchne do stratena a konečne sa podarí nejaká zmena v spoločnosti. Na tú však nestačí veriť. Treba na tom energicky a vytrvalo pracovať!