nemezis

Keby mi počas protestov v čase mečiarizmu niekto bol povedal, že o tridsať rokov budeme na námestiach znova stáť proti podobným mocipánom, neveril by som. Sú tu však zásadné dôvody – bieda, hanba a ničota, za ktoré môžu ľudia pri moci –, ktoré nás opäť nútia protestovať.

Prvý a tretí dôvod – bieda a ničota – sa týkajú každého vrátane voličov koalície. Druhý – hanba – zasahuje hlavne nás na námestiach, skupinu, ktorej veľkosť v spoločnosti zatiaľ nepoznáme. Tak ako sme o množstve tých, ktorí sa hanbili za Mečiara, netušili ani na námestiach pred voľbami v roku 1998.

Bieda

Biedu vnímame najmä cez drahotu. Zvyšovanie daní, inflácia, kríza sociálnych služieb, druhý najvyšší rast cien v Únii. Ceny úrokov na štátnych pôžičkách stúpajú. Je tu však aj bieda iná.

Fabriky trpia, lebo montovňa, ktorú sme už mali dávno vymeniť za niečo produktívnejšie, môže prísť o zákazky. Hrozia americké clá, zaseknutá je nemecká ekonomika, skladáme sa na plošné dotácie plynu a elektriny. Čo bude potom?

Nefunguje kritická infraštruktúra, príkladom je kataster. Diaľnica do roku 2010 nestojí, padajú mosty, železnice sú ako pred sto rokmi, ďalej plesnivejú nemocnice.

Zabíjajú bezdomovcov, v školách vraždia deti, zrušili elitné policajné jednotky proti korupcii, ale máme korupčné amnestie, stúpla drobná kriminalita, vraj nám hrozí prevrat.

Prílepkami menia zákony, vzniká neprehľadná húština.

Nebude na dôchodky, zomierať budeme ešte menej dôstojne, bude ako za Mečiara – kto má, pôjde si euríčka uložiť aspoň do Rakúska. Ešte nás tam pustia.

Euro je zatiaľ kotva proti tejto biede. Státisíce ľudí pracujú v EÚ, 90 percent investícií, tri štvrtiny zahraničného obchodu, miliardy dôchodkových úspor a sporiacich fondov sú investované v EÚ, štátny dlh vlastnia investori z krajín EÚ.

V tejto biede vravia, že sa treba pripraviť na odchod z EÚ. S nimi na čele? Nehanbia sa?

Hanba

Že nemajú hanby, neznamená, že sa nehanbíme my ostatní. Pred svojimi deťmi a rodičmi, ale najmä pred svetom.

Znepriateľujeme si Ukrajinu, krajinu s najbojaschopnejšou armádou v Európe, možný zdroj našej prosperity, keď sa vojna skončí. Vláda sa správa nepriateľsky k spojencom v EÚ, klania sa však v Kremli. U geopoliticky najdôležitejšieho suseda – v Poľsku – premiér ešte ani nebol. Slovensko-české vzťahy – naša najväčšia bratská záruka – neboli od rozdelenia horšie.

Mocným je jedno, ako zvonka vyzeráme. Že Slovensko je svetová bezmoc. Ešte nás síce nevyhodili z európskeho domu, ale rozprávajú s nami len v nutnosti, o budúcom rozvoji a najmä spoločnej obrane vôbec.

Hanbu máme aj doma. Trestne stíhaný a obžalovaný je podpredsedom parlamentu, budúci prezident sa stretne s ruským veľvyslancom na výročie upálenia Jana Palacha, obvinený neonacista je dovezený na výročie oslobodenia Osviečimu vládnym špeciálom.

Toľkých šarlatánov vo funkciách nepamätáme od mečiarizmu. Poľnohospodárstvo, naša nádej v ekologickej kríze, riadi už tridsať rokov privatizérska a finančná oligarchia. Okrádajú vidiek! Od kultúry po školstvo samá spúšť! Takmer polovica Slovákov – najviac v Únii – neverí, že sa človek vyvinul zo skorších živočíchov. Hlavne, že s dvoma pohlaviami v ústave smerujeme von z civilizácie!

Súčasný režim nevysiela žiadne ušľachtilé posolstvá. Slovensko nemá myšlienku. Slovensko nemá hrdosť. Slovensko nemá hanby. Vládne ničota!

Ničota

Pred rokmi sme stretávali možno naivných, no vcelku šťastných voličov vládnych strán. Dnes sú iba naštvaní. Vinia liberálov, homosexuálov, Ameriku či Ukrajincov, že sa im nedarí.

Experti vravia, že teplota najviac stúpa u nás v stredovýchodnej Európe, a to pre genocídu krajiny kolektivizáciou a oligarchickým ničením diverzity po socializme. Sme tepelný ostrov, ktorý sem pozýva potravinovú, vodnú a bezpečnostnú krízu.

Nemáme nič, len tú zem, zvykli hovoriť naši rodičia. Ľudia nevedia o hodnote, ktorú majú okolo seba. Vláda vymýšľa jadrové megazdroje a úložiská, stavať chce gigapriehrady, spaľovne odpadu pre pol Európy. Nielenže nie je z čoho, ale miestni o tom nič nevedia, mocní sa o ľudí nezaujímajú, ani o vlastných voličov. Takto vyzerá plánovanie chaosu.

Svet sa dramaticky zmenil. O to viac potrebujeme funkčný, dobre spravovaný štát.

Náš najväčší problém, žiaľ, nie je to, čo súčasná moc robí, že k nám prichádza bieda a že my na námestiach sa za takto spravovaný štát hanbíme. Náš najväčší problém je v tom, čo cynici, šarlatáni a hlupáci pri moci nerobia. Nevedia ponúknuť udržateľnú víziu a program pre krajinu. Nevedia spravovať štát. Nechceme takúto ničotu.