nemezis

Preto už o niekoľko dní odletím do Moskvy na „oslavy“ 80-teho výročia konca druhej svetovej vojny.

Viem, že opozícia aj vlastný rozum používajúca časť občanov mi to vykrikujú. Pre nich tu ale nie som aj keď by som mal byť premiérom všetkých občanov. Ja mám ale svojich voličov, ktorí ma nekriticky zbožňujú a preto chcú všetko, čo chcem ja. Všetko čo robím, robím teda v ich záujme. Tak prečo by som nešiel?

Viem, že si nejdem uctiť pamiatku všetkých obetí druhej svetovej vojny ako to deklarujem.

Viem, že moja moskovská cesta je len bezočivá provokácia a zbabelý výsmech ich hrdinstvu. Lebo súčasní ruskí agresori nemajú s nimi nič spoločné. Ja si ale potrebujem iba podať ruku s najväčším súčasným svetovým  zvrhlíkom Vladimírom Putinom, aby som znova trocha podráždil nielen našu jalovú opozíciu a protestujúcich občanov, ale aj našich európskych spojencov, ktorí ma už dlhšie ignorujú.

Viem, že Rusi nám nikdy slobodu nepriniesli, že nás nikdy neoslobodili. Oni nám a ostatným spojencom len pomohli poraziť fašizmus. S našou slobodou oni nemajú nič spoločné aj keď ja, Blaha, Gašpar, Kéry a niektorí moji ďalší falošní spolupartajníci by sme si to veľmi želali.

Viem, aj keď som si nežnú revolúciu v roku 1989 ani nevšimol, že po nej sme sa ruských „osloboditeľov“ zbavili. Pevne som však veril, že nie až na takú dlhú dobu. A teraz je ten správny čas to skúsiť zmeniť. Aj preto do Moskvy pôjdem.

Viem, že to ale nie je vôbec jednoduché, pretože Vladimíra s jeho vojskami nemôžem pozvať k nám tak jednoducho ako Biľak v šesťdesiatomôsmom, lebo sme sa medzitým zaplietli ešte aj s NATO a oni by mu to len tak nedovolili. Vôbec neviem ako to urobiť, som z toho úplne na prášky. Bude to chcieť zrejme nejaký sofistikovanejší spôsob.

Viem, že v Moskve budem jediný premiér z celej EÚ. Ani ten Viktor tam nepôjde. Ale keď ma oni nechcú, tak čo mám robiť? A Vladimír ma veľmi rád uvidí. On takých iniciatívnych blbcov a zvlášť z EÚ ako som ja priam zbožňuje, tak prečo by som neurobil radosť aspoň jemu? A sebe a mnou posadnutým voličom tiež.

Viem, že aj môj najbližší spolupracovník, kamarát a aj bývalý spoluobvinený Robert Kaliňák nemá potrebu tam so mnou cestovať (vyjadril sa tak v relácii Analýzy na JOJ24 dňa 29. 4. 2025.) čo ma úprimne mrzí, ale som mu vďačný aspoň za jeho nefalšovaný alibizmus, že s mojou cestou aj tak súhlasí. Preto pôjde so mnou mladý Erik, už si bol vraj aj víza vybaviť. Veď nakoniec Kaliňák ako Kaliňák.

Viem, že to mám všetko veľmi komplikované, lebo som to sám zbytočne skomplikoval. Mám veľmi rád peniaze z EÚ ale čo keď mám tak veľmi rád aj Rusko, ktoré nám však ale žiadne eurá alebo doláre neposiela. Škoda, že to ten nešťastník Voloďa tak posral a napadol tú nešťastnú Ukrajinu. Dnes som mohol v kľude brať prachy od spojencov zo zahnívajúcej Európy a k Vladimírovi som mohol lietať úplne legálne. Miesto toho mi mnohí nadávajú, že som vlastizradca a kolaborant a on odporný agresor.

Viem, že som bezcharakterný chrapúň, pokrytec, veľmi zlý pomstychtivý človek a neviem čo ešte. Ale čo mám robiť, keď tým mojim naivným voličom vôbec nič neprekáža a „kamoši“ z koalície síce občas naoko pošomrú – zúfalec Danko mi aj list napísal a moták Šutaj Eštok povyhadzoval svojich vlastných poslancov vďaka mne však na vyššie a lepšie platené pozície – ale nakoniec si aj tak veľmi rýchlo uvedomia, že bez mňa by boli úplné nuly a v politike by si viac ani neškrtli.

Viem, že som tiež aj zbabelec, ktorý má obrovský strach zo svojej vlastnej budúcnosti. Bojím sa doby a tá sa žiaľ veľmi rýchlo približuje, keď na mňa ani pes nebrechne a moji súčasní pseudokamaráti sa odo mňa odvrátia, pretože už budem pre nich nepotrebný.

Viem, že sa bojím viac ako to na mne vidno a že nebudem mať nikdy taký kľud ako Mečiar keď odišiel do zabudnutia naviac dojemne so známym popevkom. Mne až tak do spevu nie je a ani nebude. Strašne sa bojím, že si po mňa raz naozaj nemilosrdne príde mnou zrušená NAKA. A potom ma už neochráni ani žiadna poslanecká výnimka. Tak načo mi je aj tá pokrytecky navrhnutá a schválená doživotná renta?

Viem, že mi na Slovensku a jeho občanoch nikdy nezáležalo, pretože vždy som mal rád len seba a mojich „spolupáchateľov“. A už vôbec nikdy mi nezáležalo na mojich voličoch, ktorých som vždy len manipuloval a zneužíval a ktorí sú v plnej miere zodpovední za túto moju bezvýchodiskovú situáciu. Lebo nebyť ich, mohol som celý môj spackaný život slušne pracovať hoc aj na vyčerpávajúce nočné smeny ale dnes som mohol kľudne spávať. Bolo mi to treba?

A preto nie len mne ale aj všetkým spoluobčanom, ktorým nie je ľahostajná prítomnosť a budúcnosť našej krajiny, NIE JE JEDNO, kde „náš“ premiér cestuje, s kým sa stretáva, komu sa podlizuje a kam nás zaťahuje. Lebo MY sme tá „jeho“ suverénna krajina! A tá patrí jednoznačne do EÚ a do NATO!

Na záver si ešte dovolím pripojiť krátke video o tom, ako skutočné oslobodenie a slobodu vníma bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ing. Rastislav Káčer.

https://www.facebook.com/61552183386495/videos/1266075878433693/?mibextid=rS4