nemezis

Najprv presvedčil plebs, že nijaký covid neexistuje. V časoch najhroznejšej epidémie ich zvolal na námestia a bohapusto nechal rozšíriť čierny smrteľný mor medzi dôchodcami, polymorbídnymi úbožiakmi s tromi zubmi, obéznymi nešťastníkmi odchovanými na múčnych párkoch a lacnom ochutenom špirituse z Lidlu. Musel vedieť, že jeho drísty vysielané cez zapľúvané plexisklo na ksichte si vyžiadajú obete, ale strach pred väzenskými teplákmi a tlak spriaznených mafiánov bol priveľký. Začal surfovať na antisystémovej vlne. A voliči kapali na nedostatok dychu, umierali ako muchy a napriek tomu ho milovali. Zomierali, zomierali ich rodičia, starí rodičia, no aj tak ich bolo stále viac. Pribúdali rýchlejšie, ako hynuli. A verili mu.

Po covide prišla vojna. Presvedčil ich, že nič nie je čiernobiele a oni uverili v jeho červený svet. Nijaká Irpiň ani Buča, nijaké roztrhané detské telíčka, ani zničené mestá a dediny, vypustená priehrada, vyhrážky celému svetu. Nepriateľ bol ten, čo sa zúfalo bránil a on bozkal zadok vrahovi. A oni mu verili.

Nahneval tých, čo nás chránia, brojil proti tým, čo nás financujú a namiesto toho sa klaňal ríši ktorá nás štyridsať rokov vykrádala, ponižovala a vykorisťovala a stále nás vedie na zozname nepriateľov. A oni mu verili.

Kolenačky sa vybral za Orbánom. Nechal ho, nech skupuje pozemky, kaštiele a zámky v jeho vlasti, nech šíri veľkomaďarskú propagandu, nech u nás financuje futbalové kluby s divokými feferónskymi fanúšikmi a kadejaké ďalšie maďarské vyčíňanie, čo by inde neprešlo a vykrikoval, že je vlastenec. A oni mu verili.

Hovoril o politike na všetky štyri strany, no pchal sa len do zadkov východných diktátorov. A oni mu verili.

Drístal o hrádzi proti liberalizmu, ale každú chvíľu sa verejne producíroval s nejakou mladou radodajkou, hoci bol stále oficiálne ženatý a za hlavu štátu národu vnútil sodomitu. A oni mu verili.

Táral o uťahovaní opaskov, pritom skokovo zvýšil platy akurát tak sebe a svojej chamradi. Jeho voličstvo si naďalej zúfalo listovalo v letákoch z Tesca a Kauflandu a skupovalo potraviny tesne pred termínom spotreby, aby ušetrilo posledné centy. I tak mu stále verili.

Napokon im zrušil pár dní voľna, lebo ináč šetriť nevedel, len na svojom plebse, ktorý mlátil dlhým bičom na krátkom dvore. A oni mu verili a milovali ho.

A prišlo aj na Vianoce. Svojím verným pravoslávnym ich škrtol úplne, ostatným pokazil ich koniec.

Zrušil národu chlieb aj hry, lebo Vianoce boli pre nich hry, čo by položilo aj onakvejšieho panovníka, nie tohto bradavičnatého hranola so smradľavými ponožkami. Ak mu aj toto uveria, ak uveria, že im netreba nijaký chlieb a hry, zaslúžia si jediné: Fica na večné časy a nikdy inak!

https://buymeacoffee.com/rasto