nemezis

„Pán Premiér Fico, včera som vás videla v správach. Nariekali ste , že vás chcú zničiť za vaše politické názory, že niekto siaha na vašu slobodu slova. Pozerám sa na to vaše vyšportované telo, na to ako krásne korčulujete v tunely Višnové, pozerám na vaše vyžehlené a lesklé sako a vaše upravené ruky s drahými hodinkami a potom na tie svoje – zodraté, s kĺbmi, ktoré ma bolia pri každej zmene počasia – a musím sa vás niečo opýtať.

Hovoríte o sebe,že ste sociálny demokrat, lenže kde ste boli vy, keď ničili nás?

Vychovala som tri deti. Tri slovenské deti, z ktorých vyrástli slušní ľudia. Celý život som robila v textilke a neskôr za pokladňou. Nikdy mi nikto nedal nič zadarmo. Keď nám v deväťdesiatych rokoch fabriku rozkradli mečiarovi privatizéri a hodili nás cez palubu ako nepotrebný tovar, nikto o tom netočil smutné reportáže. Žiadne kamery neprišli k nám do kuchyne, kde sme rátali koruny, či vyjde na mlieko a topánky pre deti.

Počas pandémie sme neštrajkovali za ‚slobodu slova a ľudské práva pre odsúdených korupčníkov z vašej strany. My sme bojovali o prežitie.

Keď ma po desiatich rokoch v jednej firme prepustili, lebo prišiel ‚mladší a lacnejší‘, nikto po mne ani neštekol. Odovzdala som kľúče, zobrala si v igelitke svoje veci a išla som na úrad práce. Bez potlesku v parlamente a bez doživotnej renty.

Moja sloboda slova bola taká, že som ráno o štvrtej vstávala, aby som navarila a prichystala desiate, kým vy ste ešte dospávali po večierku.

Hovoríte, že vás chcú zničiť? Pán premiér, vy neviete, čo je to byť zničený. Zničený je človek, ktorý po 40 rokoch práce dostane dôchodok, z ktorého si ledva zaplatí lieky a nájom. Zničený je ten, kto nemá za chrbtom kamery ani vplyvných oligarchov v Bratislave.

Vy hráte hrdinov len v ďaka vašej parlamentnej imunite a beztresnosti. My ich hráme každý boží deň v realite. Tak nás, prosím, ušetrite tých rečí o tom, ako vám niekto ubližuje. Skúste si raz obliecť montérky, ale nie kvôli fotke, ako to máte vo zvyku, alebo si sadnúť za pokladňu v sobotu večer. Možno potom pochopíte, prečo vám ten váš ‚plač‘ nikto z nás, obyčajných ľudí, neverí.

My sme ekonomika tejto krajiny. My, čo držíme túto zem nad vodou svojou prácou a daňami a nie vy svojimi volebnými sľubmi.“

Vážení čitatelia, ak si myslíte, že tento list napísala neznáma matka Ficovi, tak sa mýlíte. Aj ked je pravdivý a zaslúžil by si taký.

Podobný list sa však šíri na sociálnych sieťach, nie je ale adresovaný Ficovi, ale hercovi Kolenikovi, za jeho dojemné vystúpenie počas Lets Dance na obranu svojich kolegov. Viď tu: https://www.facebook.com/share/p/18Tkf3m47s/?mibextid=wwXIfr

Ani tento list však nenapisala prepracovaná matka 3 deti, ktorá přišla o pracu.

Tento list je produktom ficovej PR agentury, ktorá sídli niekde v luxusnej kancelarii a má za ciel vytvorit voči protestujucim hercom nenávisť. Je to chytlavé, hlavne počas kríz, pretože podla obyčajných ľudí sa umelci neživia poctivou prácou, ale zábavou. Pritom kultúru, ktorú produkujú si užíváme všetci vrátane Fica. Všetci predsa mame oblúbených spevákov a obľúbené filmy.

Čo dodať na záver? Na Slovensku sa nám nežije ťažko kvôli umelcom, ale kvôli zlodejom v súčasnej vláde, ktorí si zo Slovenska, z našich daní a eurofondov na rozvoj regiónov urobili dojnú kravu.