V tieni hymny a červeného koberca: Dnes na Červenom námestí netlieskajme – história nás už varovala, no ticho stále znie.

Píšem tieto riadky nie preto, aby som priniesol jedinú pravdu, ale aby som upriamil pozornosť na tú, ktorá nezaznieva v prejavoch, nekráča v sprievodoch, ani sa jej netlieska na Červenom námestí. Je to pravda ukrytá v tichu medzi slávnostnými gestami – v archívoch, pamäti a spomienkach, často bez potlesku.

Pozývam vás do tohto priestoru, pretože v ňom môžeme lepšie porozumieť tomu, čo sa dnes znova stráca – schopnosti rozlišovať medzi spomienkou a jej zneužitím, medzi úctou a propagandou.

Nie je v poriadku, ak sa oslobodenie pripomína tak, že sa oslavuje režim, ktorý z neho vytvoril mýtus. Nie je v poriadku klásť vence ako symbol mieru a zároveň zatvárať oči pred tým, keď je mier porušovaný. Kým budeme tlieskať sile, ktorá vzbudzuje strach, uniká nám sloboda.

Netreba zabúdať, že 23. augusta 1939 Sovietsky zväz podpísal s nacistickým Nemeckom pakt Ribbentrop–Molotov. Že krátko na to – 1. septembra – Hitler napadol Poľsko zo západu a 17. septembra z východu vpadli Sovieti. Poľsko čelilo dvom totalitám naraz – a svet, ktorý mal záväzky, mlčal.

Tisíce poľských dôstojníkov, učiteľov, vedcov boli deportované do gulagov. Viac než 22-tisíc z nich bolo v roku 1940 popravených – v Katyni, Charkove a inde. Desiatky rokov to nebolo priznané. Pravda vyšla najavo až po desaťročiach. A hoci dnes vieme viac, stále existuje snaha túto pravdu zľahčovať.

Červená armáda neprišla oslobodzovať preto, aby darovala slobodu. Jej príchod znamenal pre mnohé štáty začiatok nového podriadenia. Krajiny ako Československo, Poľsko či Maďarsko sa ocitli v sovietskej sfére vplyvu – ich samostatnosť bola falošná, ich sloboda obmedzená. Režim kontroloval vzdelávanie, médiá, myslenie.

Dlhé roky sa táto realita zakrývala rečami o bratstve. Ale pravda bola iná – nešlo o dar, ale o stratégiu. Nešlo o oslobodenie, ale o výmenu jedného útlaku za iný. A ten nový sa často skrýval za slová, ktoré zneli vznešene, ale neslobodne.

Pri spomienke na víťazstvo nad nacizmom si musíme uctiť každého, kto bojoval a priniesol obetu. No nemali by sme zabudnúť, ako rýchlo sa môže víťazstvo premeniť na nový spôsob útlaku.

Zvlášť krutý osud mali vojaci Červenej armády, ktorí prežili zajatie. Po návrate boli považovaní za podozrivých. Miesto vďaky ich čakal výsluch, podozrenie zo zrady a gulag. Tí, ktorí bojovali na západe, čelili vyšetrovaniam, umlčovaniu a často aj likvidácii. Režim sa bál aj vlastných. Pretože nie všetci, ktorí bojovali, boli ochotní mlčať.

Nesmiernu tragédiu predstavoval aj hladomor na Ukrajine v 30. rokoch. Umelo vyvolaný, systematický. Milióny zomreli. Dlhé roky sme o tom nehovorili – lebo bolo pohodlnejšie mlčať než hľadať pravdu. A práve dnes potrebujeme vedieť, kam vedie mlčanie.

Preto sa musíme pýtať: čo dnes vlastne oslavujeme? Mier? Slobodu? Alebo rituály, ktoré zakrývajú nepomenovanú skutočnosť?

Keď dnes kladieme vence na hroby neznámych vojakov, pripomeňme si ich odvahu. Ale nezabudnime, že ich pamiatku nesmieme zneužívať. Dnešné pochodujúce vojská by mali byť symbolom obrany, nie nástroja strachu.

Potrebujeme menej potlesku pre zbrane – a viac otázok. Menej veľkých slov – a viac otvorených archívov. Len tak porozumieme, komu tlieskame – a čo to o nás prezrádza.

Nechceme sa vrátiť späť. Chceme mier – taký, ktorý nestojí na sile, ale na dôstojnosti. A ak nechceme prísť aj o tú, nesmieme mlčať.

Úctu prejavme tým, ktorí trpeli a bojovali. No buďme opatrní voči tým, ktorí ich pamiatku dnes používajú ako zástenu. Pravda nie je vždy hlasná – ale je to práve ona, čo nás môže zachrániť.

Prízrak zo Slavína

13.04.2026

Narvaný do čudného trička, prapodivne „nabúchaný“ a poriadne brunátny v tvári, oznámil nám pred pár dňami premiér Fico, že aj keď si v Európe užívame mier a teplú vodu, základy našej bezpečnosti sú v troskách! Aleže totálne cynicky, na hulváta odignoroval odpornú moskovskú vojenskú agresiu, tisícky zabitých žien a detí hneď za našimi východnými [...]

Včera mala tlačovku zúfalá zločinecká skupinka.

12.04.2026

Čím bližšie je pojednávanie Očistca, tým silnejší je tlak, tejto zločineckej partaje. Podľa nich sú všetci nakazený chorobou ohýbania práva a spravodlivosti. A táto svätá trojica musí všetko dávať do poriadku. Tvrdé slová majú nahnať všetkým strach. Ukázať , kto tu drží opraty. Pre ich verné ovce to bolo pôsobivé divadlo a ukážka, demonštrácia moci. Pre [...]

Ficovi Michalovia. Nikto neovplyvnil Ficov život viac, ako dvaja Michalovia.

12.04.2026

Obaja študovali na prestížnych anglických univerzitách jeden na Oxforde, druhý v Cambridge. O jednom hovorí každý boží deň, o druhom však mlčí. Jedného zamestnáva, druhého chce však zničiť. Vďaka premiérovi Robertovi Ficovi, snáď celé Slovensko pozná politika Michala a jeho celú rodinu. Dokonca pozná aj tanečné vystúpenie jeho ženy. Stavím sa však, že nikto na [...]

Pope / Pápež / Lev XIV. /

Pápež vs. Biely dom: Lev XIV. sa nebojí Trumpa, Vance ho poučuje o Bohu

15.04.2026 21:00

Niektorí ľudia v publiku na podujatí Turning Point USA na Vancea pokrikovali protivojnové heslá.

robot hrá bedminton, Reuters, NEPOUZIVAT

VIDEO: Prvý robot na svete, čo vie hrať bedminton. Nie je prekvapením, odkiaľ je

15.04.2026 20:00

Robot trénuje prostredníctvom pokusov a omylov. Učí sa z vlastných skúseností.

Volvo Kosice  4

Volvo v Košiciach naberá stovky ľudí. V automobilke sa už zaúčajú prví zamestnanci

15.04.2026 20:00

Volvo pomaly ale isto finalizuje dokončenie svojho závodu vo Valalikoch.

nemezis

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 148
Celková čítanosť: 249897x
Priemerná čítanosť článkov: 1688x

Autor blogu

Kategórie