nemezis

Prečo by mala štvrtá vláda Roberta Fica čo najskôr skončiť? Pretože ničí a rozkladá Slovensko spôsobom ako žiadna predtým. Nielen ekonomicky, kultúrne a spoločensky. Fico zámerne rozkladá samotné základy spoločnosti, aby si ešte na chvíľu udržal moc.

Štvrtá vláda Roberta Fica vznikla na báze sľubov o pokoji, konci chaosu a hádok a návrate do normálu. Problémom predošlej vlády Igora Matoviča však neboli len chaos a neschopnosť sa dohodnúť, ale aj fatálny dosah všetkých jej krokov na kvalitu a stabilitu inštitúcií a základných spoločenských štandardov. Obchádzanie štandardných procedúr, spochybňovanie autority inštitúcií a odborníkov, posúvanie hraníc mysliteľného vo verejnej debate – to všetko sú veľmi nebezpečné postupy, ktoré rozleptávajú základné pojivo spoločnosti a robia ju slabou, rozpadnutou a neschopnou odolávať a riešiť problémy.

Nesplnené sľuby

Ľudia po posledných voľbách na základe Ficovych sľubov čakali pokoj a konsenzus – a čo dostali? Vládu, v ktorej je ministerkou kultúry kráľovná konšpiračných a dezinformačných webov, v ktorej pandémiu vyšetruje človek nerešpektujúci elementárne vedecké poznatky, v ktorej jedno z ministerstiev riadi nikým nevolený úradník s nejasnosťami o tvare zeme, ktorý sa bojí invázie mimozemských entít.

Dostali vládnu koalíciu, v ktorej jeden z lídrov chcel byť vlastne prezident (čo sa mu vzápätí aj podarilo), druhý zas bez akéhokoľvek nároku predseda parlamentu (čo sa mu zatiaľ nepodarilo) a ten tretí – ten chcel síce pokoj, ale najmä pre seba.

Vláda a parlament sa tak od začiatku volebného obdobia nezaoberajú tým, ako stmeliť rozpadávajúcu sa spoločnosť a zastaviť ekonomický aj spoločenský úpadok, ale zaoberajú sa nezmyselnými novelami Trestného zákona, ktoré majú chrániť ich samých, ničením fungujúcich inštitúcií, odvolávaním nepohodlných ľudí bez adekvátnych náhrad, novou slovenskou hymnou, ktorá sa nikde nehrá, a tým, aké je vhodné oblečenie pre ženy v parlamente a kam sa nemôže nosiť „mikina“.

O zastavení chaosu, nepokoja a zmaru, samozrejme, už dávno nie je ani reči. Koalícia sa rozhádala tak rýchlo, že to asi v moderných slovenských politických dejinách nemá obdoby. Už dva a pol mesiaca po menovaní vlády žiadalo dvestotisíc ľudí okamžité odvolanie jednej z ministeriek, medzinárodná izolácia Slovenska bola zreteľná po pár týždňoch a odvtedy sa len prehlbuje.

Premiér dnes priam fatálne škodí celému Slovensku, svojim vlastným voličom či dokonca sám sebe predovšetkým frontálnym útokom na inštitúcie, na vnútornú dôveru v krajine, na základy toho, čo zo skupiny jednotlivcov tvorí spoločnosť.

Táto vláda nie je žiadnou alternatívou k deštruktívnemu vládnutiu Igora Matoviča, naopak, ďalej pokračuje v rozklade už aj tak vratkej inštitucionálnej bázy nášho štátu. Sľubovali ľuďom istoty, ale to, čo im priniesli, je základná neistota o všetkom a všetkých.

Zámerná misia

Navyše na rozdiel od jeho predchodcu je táto Ficova misia úplne zámerná. Čím totiž bude vnútorný rozvrat väčší, inštitúcie slabšie a hodnoty a rámce nejasnejšie, tým ľahšie je možné robiť z pozície moci prakticky čokoľvek.

Vezmime si napríklad ministerku kultúry, ktorú nepodporuje takmer nikto dokonca ani vo vládnej koalícii, ale premiér ju naďalej zaryto drží vo funkcii.

Ako si vysvetliť to, že skúsený politik, akým je Robert Fico, vôbec pripustil myšlienku, že niekto ako Martina Šimkovičová môže zastávať ministerský post? Ako mohol bez mihnutia oka pochvalne kývať pri jej úvodnom prejave o slovenskej a žiadnej inej kultúre?

Ako môže veriť, že ministerka, ktorá koná proti záujmom úplne všetkých vo svojom rezorte a ktorej sa dnes nezastanú ani jej stranícki kolegovia, môže bez ujmy na krajine a vláde vydržať na svojom poste jedno volebné obdobie?

Ako môže prehliadať fakt, že jedno z ministerstiev v skutočnosti riadi akýsi nevolený úradníček bez akejkoľvek politickej zodpovednosti?

Ako sa môže prizerať tomu kolosálnemu rozkladu, ktorý sa v rezorte kultúry udial za dva roky, a myslieť si, že to nepoznačí stabilitu vlády?

Fakt, že ministerka kultúry dodnes vydržala na svojom poste, ukazuje, že Fico už nedokáže zmysluplne vládnuť a nezáleží mu na ničom okrem vlastného osudu. Koalícia je deravá ako ementál, rozpadáva sa každú chvíľu niekde inde a nespokojnosť verejnosti s vládou stúpa strmšie ako Lomnický štít.

Premiér však naďalej pokračuje v systematickom prekračovaní písaných a nepísaných pravidiel a prekračovaní hraníc. Má namierené do pekla a je mu jedno, na akej herke sa tam dostane.

Ak totiž môže byť ministerkou Martina Šimkovičová, ak sa vláda seriózne zaoberá zisteniami z mikroskopu Petra Kotlára, ak logo verejnoprávnej inštitúcie zosmolila po 18 mesiacoch od jej vzniku generálna riaditeľka, ak vládou nominovaní „odborníci“ utajujú svoje životopisy, aby nebolo možné zistiť, že nemajú zákonom predpísanú prax ani žiadnu odbornosť, potom je možné naozaj všetko, je úplne jedno, kto dostane akúkoľvek funkciu, pretože inštitúcie nemajú zmysel a neplatia žiadne pravidlá a štandardy.

To najzhubnejšie na súčasnej vláde je práve podrývanie základných pilierov, na ktorých stojí spoločnosť. Spochybňovanie vedeckých právd, relativizácia faktov, vysmievanie sa odbornosti, porušovanie písaných i nepísaných pravidiel – to všetko otriasa základmi spoločenskej reality a vedie k strate ontologickej istoty.

Pre pani, čo miluje premiéra

Zjednodušene povedané – pre tú pani, čo miluje Fica – tie istoty, ktoré vám kedysi pán Fico sľuboval, milá pani, vám dnes celkom zámerne berie a vy si už za chvíľu nebudete istá ani tým, či to, čo ráno vyšlo, je slnko a nie nejaký Sorosov zhubný žiarič, alebo tým, či ešte stále žijete v krajine, v ktorej máte právo rozhodovať o vlastnom osude. A tak nebudete už veriť ani susede Marike, keď dôjde na kus reči, ani doktorke, keď vám predpisuje recept, a vlastne ani tomu, čo vidíte na vlastné oči. Vám to možno neprekáža, ale Slovensko to zabíja.

Systematickou likvidáciou dôvery v inštitúcie a posúvaním hraníc Robert Fico likviduje tento štát, likviduje Slovensko, likviduje zmysel našej slovenskej existencie tu a teraz. Následky takéhoto konania sú nedozerné a siahajú tak hlboko, že to možno ani sám nevidí. Píli si totiž vlastný konár – keď ľudia definitívne prestanú veriť inštitúciám, prestanú veriť aj jemu. Fragmentovaná spoločnosť sa rozpadne a vybuchne. Ale v tom výbuchu zahynieme všetci.

Ministerka kultúry často zdôrazňuje, že umelci nemajú občanov obťažovať svojimi názormi a postojmi, pretože ľudia chodia do divadla relaxovať a oddychovať.

Keby však aspoň trocha rozumela tomu, o čom rozpráva, vedela by, že kultúra a umenie nie sú len akýsi otupujúci wellness. Sú v skutočnosti tými najlepšími nástrojmi na budovanie súdržnosti a dôvery, na vytváranie spoločných zážitkov, prežívanie spoločných príbehov, budovanie identity, ktorá z jednotlivcov robí spoločenstvo. Sloboda, tvorivosť a otvorenosť je najlepším liekom na strach, nenávisť a polarizáciu.

To, že vláda Roberta Fica úplne rezignovala na skutočnú podporu a rozvoj kultúry, to, že tento rezort vydala napospas pomstychtivej svorke nekultúrnych barbarov a ich ničiteľskej misii nadšene tlieska, je najlepším dôkazom, že reči tejto vlády o pokoji, mieri a potrebe znižovať polarizáciu sú len falošné táraniny.

Robert Fico dnes dokáže vládnuť už len vďaka kŕmeniu strachu, zväčšovania priepastí v spoločnosti a nekonečného zmaru. Je to vlastne tragédia antických rozmerov, ale hráme v nej všetci. A viete, čím sa končí každá antická tragédia? Katastrofou.

Ministerka kultúry, ale aj ministri vnútra či životného prostredia, splnomocnenec pre pandémiu či poslanec Bartek sú tak akýmisi maskotmi tejto vlády, symbolmi jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre, inšpiratívne. A rozhodne už nie onen lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má v záhlaví svojho programového vyhlásenia. Sú nepeknými a bolestivými symptómami vážnej choroby štvrtej vlády Roberta Fico. Tá choroba sa volá neschopnosť vládnuť.

Slovensko treba čo najskôr začať na túto hrozivú diagnózu liečiť.