redstavte si situáciu: Zákonný sudca vás v oficiálnom rozhodnutí poučí, že máte právo podať odvolanie. Vy ho v dobrej viere podáte. Neskôr sa dozviete, že zákon takéto odvolanie výslovne zakazuje. Kým ste však čakali na výsledok tohto „odvolania“, uplynula vám reálna zákonná lehota na podanie ústavnej sťažnosti.
Definitívne ste prišli o právo na spravodlivosť, čo vám čiernym na bielom potvrdí aj Ústavný súd SR. Keď sa následne sťažujete vedeniu súdu s tým, že vás sudca uviedol do omylu, dozviete sa šokujúcu odpoveď: sudca nespravil žiadnu chybu, ide len o jeho chránený „právny názor“.
Vitajte v realite košickej justície.
Tento príbeh nie je fikciou. Je to exaktná prípadová štúdia toho, ako na Slovensku funguje inštitucionálne krytie a byrokratický alibizmus v radoch správy súdov. Investigatívny pohľad na tento prípad odhaľuje mrazivý fakt: ak sa pre miestny systém stanete „persona non grata“, nemáte nárok ani na elementárnu zákonnosť.
I.FÁZA: Procesná pasca a cielené ignorovanie faktov
Dňa 11. decembra 2024 vydal sudca Mestského súdu Košice (MS KE) JUDr. Pavol Barabáš uznesenie (sp. zn. 12P/166/2024), ktorým zastavil konanie o obnove konania pre nezaplatenie súdneho poplatku vo výške 90 eur.
Obnova konania sa pritom týkala závažnej skutočnosti: zažurnalizovaných klamstiev práve sudcu Barabáša naraz v troch rozsudkoch v mene SR z 28. mája 2021. Tieto boli vyprodukované v mojej preukázanej tiesni, v čase uplatňovania môjho základného práva na život (Charta EÚ, čl. 18).
Skutkový stav a investigatívne zistenia:
- Platba zrealizovaná: Poplatok bol preukázateľne zaplatený dňa 9. januára 2025 prostredníctvom rodinného príslušníka.
- Preukázaná núdza: Dôvodom úhrady treťou osobou bola ťažká zdravotná a finančná núdza, o čom bol súd riadne informovaný. Táto tieseň bola v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným prenasledovaním štátnymi orgánmi, predovšetkým v Košickom kraji.
- Zákonné oslobodenie: Od poplatkov som bol pritom zo zákona oslobodený, o čom bol sudca JUDr. Barabáš vopred informovaný.
- Ignorácia ako úmysel: Súd všetky tieto skutočnosti pri svojom postupe úplne odignoroval. Vzniká tu dôvodné podozrenie, že vedome nastražil procesnú pascu, aby svoje skoršie pochybenia a klamstvá definitívne postavil mimo dosah súdneho prieskumu.
Fatálne pochybenie (Modus operandi): V závere uznesenia sudca Barabáš explicitne poučil účastníka konania: „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.“
- Objektívna realita: Zákon o súdnych poplatkoch v takomto prípade odvolanie výslovne vylučuje.
- Nezvratný následok: Podaním tohto neprípustného odvolania (na základe pokynu sudcu) účastníkovi uplynula zákonná lehota na podanie ústavnej sťažnosti.
Toto hrubé pochybenie exaktne potvrdil Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 11/2026 zo dňa 15. 1. 2026. Najvyššia súdna inštancia v štáte konštatovala, že odvolanie nebolo možné a sťažnosť je už oneskorená. Sudca tak svojím nesprávnym poučením úspešne a definitívne naviedol občana do slepej uličky.
II.FÁZA: Alibizmus vedenia súdu („Upratovanie“)
S listinným dôkazom priamo od Ústavného súdu SR som sa obrátil na orgány správy súdov. Legitímne očakávanie občana je, že vedenie súdu rázne zasiahne voči sudcovi, ktorého nezákonné poučenie zmarilo ústavné práva. Reakcia orgánov je však ukážkovou anatómiou ochrany vlastných ľudí:
- Mgr. Nicola Kuzmiaková (podpredsedníčka MS KE): Sťažnosť odmietla prešetriť s formalistickým odkazom, že jej neprináleží hodnotiť „rozhodovaciu činnosť“ sudcu.
JUDr. Marek Dudík (predseda Krajského súdu v Košiciach): V oficiálnom oznámení (sp. zn. Spr 28/2026 zo dňa 27. apríla 2026) k prípadu uviedol, že v konaní sudcu Barabáša „neindikuje excesy v správaní, zjavné znaky zneužitia či svojvôle“.
III. FÁZA: Kafkovská slučka a cynické rady vedenia (Hlava XXII v praxi)
Ak si myslíte, že zlyhanie sudcu napravia orgány činné v trestnom konaní (OČTK), košický systém vás rýchlo vyvedie z omylu. Keďže som na sudcu Barabasa pre jeho vedomé uvádzanie nepravdivých informácií podal Trestné oznámenie (TO), spustil sa ukážkový inštitucionálny ping-pong, ktorého jediným cieľom bolo vyhnúť sa vyšetrovaniu.
Polícia (OČTK) si zjavne netrúfla vec vyšetrovať, a tak trestné oznámenie alibisticky „odstúpila“ Mestskému súdu v Košiciach. Čo urobil súd? Podpredsedníčka MS KE Mgr. Kuzmiaková túto absurdnú hru prijala. V oznámení (sp. zn. Spr 22/25 z 25. 2. 2025) moje trestné oznámenie preklasifikovala na „sťažnosť“. Následne s úradníckym chladom skonštatovala, že podanie nesplnilo formálne znaky sťažnosti (lebo vraj len vyjadrujem názor na procesný postup), a preto ho odložila bez vecného vybavenia.
Kruh sa uzatvára: Trestný čin sa nevyšetruje, pretože polícia to hodila na súd, a súd to hodil do koša, lebo to formálne „nie je sťažnosť“.
Vrchol cynizmu: To najhoršie sa však ukrýva v samom závere listu podpredsedníčky Kuzmiakovej. S vedomím, že si naštudovala spisy, mi v oficiálnom dokumente z pozície vedenia súdu „odborne“ radí: „Pokiaľ postupom sudcu v konaní boli porušené Vaše ústavné práva… by porušenie Vašich ústavných práv bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia prvostupňovému súdu.“
Rada do slepej uličky: Vedenie súdu radí využiť ústavnú ochranu dobre vediac, že ma o ňu ich vlastný sudca svojím nezákonným pokynom už definitívne obral.
Je to priam učebnicový cynizmus. Orgán správy súdu mi radí, aby som sa domáhal ochrany svojich ústavných práv v situácii, kedy ma práve sudca tohto istého súdu svojím nezákonným pokynom naviedol do procesnej pasce, čím spôsobil, že mi prepadla lehota na podanie ústavnej sťažnosti! Vedenie súdu ma posiela hľadať spravodlivosť do dverí, ktoré mi ich vlastný sudca pred nosom protiprávne zamkol. To nie je omyl. To je demonštrácia nedotknuteľnosti systému, kde slučka je utiahnutá a občan nemá šancu na únik.
Príhovor autora k čitateľovi: > Čitateľ, chápete tú zvrátenosť? Neodsúdili ma hneď, ale zahnali ma do byrokratického labyrintu, v ktorom je každý východ zamknutý, a ešte sa mi s úsmevom prizerajú a radia, aby som použil kľúč, ktorý mi predtým sami zlomili.
IV.ANALÝZA PRÍSTUPU: Keď je zjavné klamstvo chránené ako „právny názor“
Tento postoj predsedu KS KE je nielen nepochopiteľný, ale mimoriadne nebezpečný pre základy právneho štátu. Investigatívny rozbor jeho argumentácie odhaľuje vážne trhliny:
- Ignorovanie objektívnej reality: Zabudnutie na zaplatený poplatok či ignorovanie statusu oslobodenia od poplatkov nie je aplikačná „rozhodovacia činnosť“. Je to učebnicové administratívne zlyhanie a selektívne ignorovanie dôkazov v spise.
- Povýšenie sudcu nad Ústavný súd SR: Ak samotný Ústavný súd konštatuje, že postup bol v rozpore so zákonom, ako môže predseda KS KE tvrdiť, že to odmieta uznať ako „exces“?
- Zneužitý štít „nezávislosti“: Princíp sudcovskej nezávislosti bol vytvorený na ochranu pred politickým tlakom. Nesmie slúžiť ako nepriestrelný úkryt pre hrubé procesné chyby, vedomé manipulácie a omyly, ktoré občanov trvalo oberajú o právo na spravodlivý proces.
V.MODUS OPERANDI: História účelových rozhodnutí
Zistenia ukazujú, že vyššie popísaný postup nie je ojedinelým excesom sudcu JUDr. Barabáša, ale javí sa ako súčasť dlhodobého, systematického konania.
V minulosti tento sudca vydal rozsudky v mene Slovenskej republiky (v konaniach sp. zn. 18P/153/2017, 11P/141/2015 a 12P/82/2024), ktoré sa opierali o ľahko overiteľné nepravdy. Konkrétne išlo o zažurnalizované vykonštruované tvrdenia, že som bol konateľom alebo spoločníkom v akciových spoločnostiach (napr. Tenisové centrum a.s., PATIPEX s.r.o.), s ktorými som pritom aj na základe výpisov z Obchodného registra SR a zistení predsedu MS KE preukázateľne nemal nič spoločné.
Objektívna lož v rozsudku SR verzus tvrdé fakty z Obchodného registra.
Tieto rozhodnutia boli vydané bez dôkazov, s vedomým využitím mojej vtedajšej tiesne. Nachádzal som sa v existenčnej núdzi, odkázaný na ochranu svojho práva na život prostredníctvom azylového konania. Dialo sa tak v temnom kontexte obdobia, kedy aj aktéri z káuz ako „Očistec“ či „Takáčovci“ vydávali rozhodnutia v zjavnom rozpore s logickým a spravodlivým uplatňovaním práva. Tieto závažné pochybenia boli následne potvrdené najvyššími autoritami v štáte.
Výsledok? Z poškodeného občana sa stal cielený terč určený na skriminalizovanie a likvidáciu. Na druhej strane, z páchateľov (nevynímajúc verejných činiteľov) karuselových podvodov a osôb legalizujúcich príjmy z trestnej činnosti systém opticky vytvoril „ctihodných a bezúhonných“ občanov.
VI.MOTÍV: Systém „Persona non grata“
Prečo sa vedenie súdu tak zúfalo snaží prikryť zjavné prešľapy jedného sudcu? Investigatívna stopa vedie k širšiemu kontextu mojich aktivít. Dlhodobo a verejne upozorňujem na korupčné väzby a klientelizmus v košickej justícii, pričom som dosiahol pre systém závažné úspechy:
- Podanie mimoriadneho dovolania Ministerkou spravodlivosti SR (3.8.2021).
- Oficiálna kritika postupov zo strany Generálneho prokurátora.
- Hromadné vylučovania sudcov pre zaujatosť, známe ako „Košická kaskáda“.
- Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (4Tdo/70/2021), smerujúce k zlým úradným rozhodnutiam v Košickom kraji.
- Rozhodnutia Ústavného súdu SR (III. ÚS 339/2023) s jasným poukazom na to, že mi nebola zabezpečená súdna ochrana.
- Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (1Ndt/3/2026) zo 4. marca 2026.
Pre zabehnutý systém som sa stal nepohodlným. A tento systém teraz ukazuje svoju tichú, no zdrvujúcu silu. Nepotrebuje na vás poslať KOMANDO. Stačí mu nesprávne poučenie v úradnom papieri. Vy stratíte lehoty, vaše ústavné práva prepadnú a predseda krajského súdu celú túto procesnú popravu s úradníckym pokojom a pečiatkou odobrí.
VII.ZÁVER: Karavána ide ďalej…
V košickej justícii sa roky nemení nič, okrem menoviek na dverách. Systém ostáva a nebezpečne sa zdokonaľuje na vyšší stupeň vytvárania sofistikovaných pascí, ktoré nemajú so spravodlivým súdnym procesom absolútne nič spoločné.
Aj keď je verejne známe a preukázané, že sudcovia čelia rôznym atakom, nič ich neospravedlňuje k tomu, aby sa sklonili pred systémom na úkor spravodlivosti.
Lebo keď sudca pokľakne, občan nemá šancu na spravodlivosť. Kruh sa uzavrel.
Všetky tvrdenia v tomto texte sú podložené verejne dostupnými listinami (Uznesenie ÚS SR III. ÚS 11/2026, Oznámenie KS KE Spr 28/2026, Uznesenie MS KE 12P/166/2024 a i.) a podanými trestnými oznámeniami pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Celá debata | RSS tejto debaty