nemezis

O čo ide? Ide o dianie z roku 2017, keď bol ešte ‚digitálnym vicepremiérom‘ a keď sa firma DanubiaTel rozhodla predať firmu SK-NIC, ktorú vlastnila. SK-NIC (a predtým jeho právni predchodcovia) je už štvrť storočia takzvaným správcom národnej domény (TLD .sk).
Svojej roly sa koncom 90tych rokov ujal veľmi pochybným spôsobom (viď odkazy, ktoré dolu linkujem), ktorý by sa dal prirovnať k podvodu alebo k phishingu .. no a pofidérne bolo aj jeho ďalšie účinkovanie na scéne.
Kvalitu jeho služieb lepšie popísali iní, mňa tentokrát zaujala finančná stránka veci:

Ročné tržby SKNIC-u zvykli dosahovať zhruba 4 milióny eur, no a – podľa znalých – zisk vraj tvoril veľkú väčšinu z jeho tržieb; náklady mu odhadovali len niekde okolo jediného milióna eur ročne.
U komerčnej firmy (t.j. pôsobiacej v tvrdom konkurenčnom prostredí) by to bolo niečo úžasné a hodné obdivu, SK-NIC však bol (respektíve mal byť) firmou čisto servisnou – služobnou, ktorá vám len má umožniť si zaregistrovať doménu a hotovo .. a nie dosahovať na vás mohutné zisky (ak vôbec mal byť ziskový, tak nanajvýš na úrovni zopár percent výšky nákladov).

Jednoducho, SK-NIC robil to, čo by za bežných okolností robil nejaký štátny úrad (tak ako vám štátny úrad vydáva značky na autá, ďalší vám vydáva občianske preukazy, ďalší pre vás prevádzkuje register nehnuteľností (kataster), atď … a žiadny tu nie je na to, aby na váš úkor vytváral brutálne-vysoké zisky).

Napriek tomu však SKNIC nebol štátnym úradom, ale súkromnou firmou. V úplne prvých rokoch (okolo prelomu milénií) dokonca pôsobiaci úplne na piráta, na hulváta – ako nejaký svojvoľník. (viď tie odkazované zdroje)

Vráťme sa do roku 2017. DanubiaTelu sa už zrejme nechcelo pokračovať v pomalom poctivom ošklbkávaní verejnosti (tvorení čistého špinavého zisku tempom asi 2 až 3 mega eur ročne), a tak sa rozhodol pohľadať kupca, ktorý by SK-NIC kúpil a jednorazovo položil na stôl hromadu melónov.

Za bežných okolností – t.j. keby išlo o normálnu slušnú firmu, ktorá len robí pre štát realizátora nejakých činností a dosahuje zisk nanajvýš pár drobákov – tak by sa pri vymýšľaní ceny za jeho predaj vychádzalo asi len z ceny jeho techniky (servery a pod. – tipujem ich na pár stotisícov eur), a tým by to haslo (nepredpokladám, že by vlastnili aj nejaké patenty / vynálezy či iné cenné veci).
DanubiaTel však od záujemcu nepýtal len státisíce, ani milióny, ale rovno desiatky miliónov(!!).

Pri predaji firiem sa vraj cena zvykne vyratúvať ako N-násobok ročného zisku danej firmy, najčastejšie 10-násobok. V tomto konkrétnom prípade, kde DanubiaTel napokon za SK-NIC dostal 26 miliónov (21 v splátke prvej a 5 v druhej), to nasvedčuje faktu, že skutočný zisk SK-NIC nebol iba v zlomkoch milióna, ale zhruba okolo 2 a pol milióna ročne.
poznámky:
— V aktuálnom Finstate vidím len rok 2018 a novšie; dáta zo starších rokov zrejme ukazuje iba držiteľom plateného prístupu (ten nemám) – tam by mali byť tie zlomky milióna (ako oficiálny zisk až do r.2017)
— Zhruba okolo r.2015 som raz poslal do Sknicu nejakú úplne bežnú otázku (čosi úplne bezvýznamného, zrejme ohľadom nejakej jednej konkrétnej domény či čoho). Na moje prekvapenie, odpoveď neprišla z adresy niekto @ sk-nic .sk, ale z adresy niekto @ swan .sk (Poprosím pamätníkov, aby si spomenuli, či aj oni zažili niečo podobného a aby doplnili moju chatrnú pamäť). Predpokladám teda, že SKNIC a SWAN (obaja majúci spoločného majiteľa) mali spolu kontrakt, podľa ktorého Labuťáci poskytovali Eskányku nejaké služby (napríklad support pre užívateľov) a dostávali za to tučné platby (reálna hodnota služieb trebárs 0,1 M ročne, zatiaľčo platba trebárs 1,5 M) – bol by to celkom elegantný spôsob, ako zisk preliať ‚k susedovi‘, u ktorého už nebude taký okatý (v telekomunikačnej firme nás tučné výnosy neprekvapia / nepopudia tak, ako by nás popudili vo firme, ktorá by mala len poctivo potichu slúžiť).

Opäť sa vraciame do 2017 … internetová komunita, akonáhle sa dozvedá o plánoch predania správcu TLD, dokonca predaja do zahraničia (horúcim záujemcom bol britský CentralNic), je pobúrená a začína podnikať kroky na zvrátenie situácie. Napríklad zakladá zoskupenie NašaDoména.sk a tiež kontaktuje vicepremiéra Pellegriniho a začína s ním rokovať. Najviditeľnejšími osobami toho snaženia boli Ondrej Jombík, Michal Truban a Igor Strečko (z firiem Platon, Websupport, Webglobe).
Pelle im celú jar ‚rozdáva úsmevy‘ a maže sladké motúzy okolo úst, že aké veľmi výhodné podmienky on (pri rokovaniach s SKNIC-om o nových podmiekach vzťahu štát versus správca TLD) vyjedná pre štát. Napokon však Pelle začiatkom augusta, poza chrbty zástupcov doménovej verejnosti, podpisuje s SKNIC-om kontrakt (nový Dodatok k pôvodnej zmluve), ktorý komunita hodnotí ako katastrofu. Najmä
– nebude žiadne vysúťaženie nového dodávateľa služby,
– možnosť vypovedania zmluvy je prakticky nemožná (dá sa to len so súhlasom samotného SKNIC-u),
– páky na znižovanie cien domén štát / komunita nemá,
– a ďalšie dôvody.

Pointou Pelleho konania totiž nebolo vyhovenie občanom, ale naopak, vyhovenie konkrétnym „podnikateľom“ (ja na túto sortu používam skôr názov zmrdnikatelia; je výstižnejší), aby mohli prísť pred oči záujemcu a povedať mu: „Milý CentralNic, od dnešného dňa je postavenie SKNIC-u – tejto našej zlatej sliepky – už dokonalo zabetónované, nikto ho už nemôže z jeho roly vystrnadiť a nikto mu ani nemôže zakázať pokračovať v Dojení svojich zákazníkov. Môžete ho teda od nás bez obáv kúpiť.“

A tak sa aj stalo – niekedy behom jesene 2017 bolo oznámené, že k predaju došlo … no a predpokladám, že aj obe splátky (dokopy 26 miliónov eur) boli (z pohľadu dneška) predávajúcemu už dávno zaplatené.

Firma DanubiaTel (v Obchodnom registri pri nej svietia mená členov predstavenstva ako napr. Juraj Ondriš či Miroslav Strečanský; mená akcionárov tam nie sú, ale novinári ich snáď budú vedieť zistiť) si teda – bez toho aby čo i len prstom pohla – čo i len kúsok užitočnej roboty urobila – prilepšila o 26 miliónov.

Normálny človek by na takýto zárobok musel makať viac než tisíc rokov (!!!)
Naopak, nejakému ****ovi stačí, keď si nájde povoľného štátneho úradníka, a za pár mesiacov (možno pár dní čistého času) je o hentaké melóny bohatší ……..
(tu by nasledovala pasáž, pri ktorej zvykne v priamych prenosoch (napr. z F1) znieť píííípanie a v textových prepisoch sa objavujú dlhé sekvencie hviezdičiek – to je totiž úplne presné znenie môjho názoru na hentaký typ „podnikania“ a aj na tie polit.strany, ktoré ho podporujú: *************)

Dunajskí Labuťáci teda dosiahli to čo chceli (prachy … prachy … prachy … že jo)
a dá sa predpokladať, že prachy dosiahol / dostal – ako odmenu za veľmi ústretový krok – aj samotný Pelle. Výšku toho úplatku nepoznám, keďže som tam nebol, ale môžeme ho odhadnúť na nejaké jeden – dva – tri – štyri – päť šťavnatých melónikov
… aby bolo dosť na pekný baráčik dolu pod hradom tam u dvojpísmenkáčov, aby bolo na autíčko od sestry, na pekné výpravné snemy, na volebnú kampaň, na … hmm, čo som ešte zabudol … na traktor, záclony, krumple … a na ďalšie veci.
Dokonca ani číslo 13 melónov (polovica celého kšeftu) by ma celkom neprekvapkalo.

Koľko bola výška prihrávky smerom nahor (veľkému šéfovi), za možnosť zúčastňovať sa takýchto vysokých hier, neviem. Opäť otázka smerom na novinárov, že o akých zvykoch (percentážach) hovorili ich zvesti z vtedajších čias.

.

Pre tých, ktorí v celom tom dianí (minister čosi podpísal, atď.) nevidia problém, dodám:
Britská firma sa zaplatením oných vyše 20 miliónov dostala do značného mínusu. Ako si to môže vynahradiť? Nuž tým, že bude vytrvalo dojiť svojich koncových zákazníkov – ceny domén naďalej udržiavať na bezdôvodne vysokej úrovni. Ak má návrat z Mínusu k Nule naplánovaný napr. na jedno desaťročie (roky 17 až 27), tak pôjde o dojenie tempom 2,5 mega ročne. Následne už bude iba ryžovať; podobne ako ryžoval predchádzajúci vlastník fy SKNIC.
Keby vicepremiérov úrad nebol podpísal dotyčný hanebný dodatok, mohla sa dlhoročná reťaz dojenia prerušiť a ľudia (desaťtisíce držiteľov domén) sa už nemuseli ďalej skladať nejakým pochybným slovenským či britským podnikavcom na kráľovské zisky.

„No dobre, ale nebol si pri tom, nemáš žiadne priame svedectvo, nahrávky, listiny, nič, sú to len tvoje domnienky!“

– Máte nejaké lepšie vysvetlenie toho jeho majetku resp. okázalého štýlu? Ak hej, sem s ním! Ja som zatiaľ na žiadne ďalšie nenarazil.

– a .. Je to defakto syntéza, pospájanie jednotlivých verejne dostupných informácií. Podobnou metódou vraj zvykol postupovať novinár J.Kuciak – nezvykol chodiť do nejakých tmavých kútov vyspovedávať nejaké nebezpečne vyzerajúce indivíduá, ale vyhľadával informácie z rôznych verejných zdrojov a dával si ich v hlave dokopy .. a prichádzal k zaujímavým záverom.
Tento článok je samozrejme myslený aj tak, že nech to profesionálni novinári ešte raz celé preklepnú .. a nech prípadne prídu aj na nejaké súvislosti, ktoré som si tam ja všimnúť nestihol. Kľudne ‚stavajte na mojich pleciach‘ (defakto aj ja som staval – na zisteniach tých, ktorí o tom písali vtedy).

Z ďalších doplnkových indícií ma ešte napadá:
– Pellegrini na svojom úrade zamestnal o.i. aj Patrika Krauspeho. Ten bol predtým viacero rokov šéfom SKNIC-u. Dá sa teda predpokladať, že v štátnom úrade nehral za štát / obyvateľstvo, ale za záujmy svojej bývalej firmy.
Ako si všimla Nadácia Zastavme Korupciu, Krauspe teraz figuruje aj vo firme Hlas relations (jej názov napovedá, že je zrejme propagačnou agentúrou Hlasu).
– V zmluve (onom Dodatku z aug.2017) figuruje aj istý Matúš Šutaj Eštok. Doteraz som ho subjektívne vnímal iba ako toho, kto v debatách furt šteká (popravde, takých majú v Hlase viacero … a práve vďaka ich štekaniu mi prípadná spolupráca Hlasu s PS, SAS a ďalšími našimi / normálnymi stranami príde byť „veľmi perspektívna“ – irónia). No ale v tieto dni, po zbadaní jeho mena v onom dodatku vidím, že ho Pelleovci zapojili priamo do svojej kulehy a že sa teda zúčastnil kšeftu, pri ktorom Pelle dosiahol svoj kľúčový zárobok. MŠE teda zrejme medzi smerohlasákmi nieje žiadna druhá liga.
– Ešte mi po rozume chodia aj akési domény, používané Hlasom, ktoré pred časom mali u registrátora, ktorý je firmou vlastnenou Krauspem … ale neviem ich teraz dohľadať – všimol som si ich už dávnejšie, no a bohužial už stihli z hlavy vyfučať, sorry … snáď bude niekto v tom dohľadaní úspešnejší.

(z nejakej časti stredopravých / demokratických luhov: )
„A my sme sa už spoliehali, že to s tým Hlasom dáme nejako dokopy, aby to s ním nedali dokopy Smeráci, fašisti a podobní … a ty teraz prídeš, povieš že šéf Hlasu je lump, že má ísť sedieť .. a bohvie čo potom bude s Hlasom. … Celé si nám to pokazil! Tie hlasácke (čiže umiernené) percentá nám ešte budú chýbať.“

Nuž, ja vo svojich úvahách s Hlasom ako štátotvornou (koalo-tvornou) stranou nerátam. Resp. beriem to len ako veľmi-núdzovku – niečo ako voliť Gašpiho namiesto Vlada, niečo ako keď auto-totálku ‚vyklepú‘ a tvária sa že je všetko v poriadku …..

Namiesto toho navrhujem Pellemu inú rolu:

MILÝ PETER,MôŽEŠ buď zatloookat zatloookat zatloookat (ako radí klasik),
alebo byť chlap a bez zdržovania SA PRIZNAŤ
a
rovno požiadať o rolu SPOLUPRACUJÚCEHO OBVINENÉHO.

26 mega, to je v kategorizácii výšok škôd suverénne v najvyššom chlieviku („škoda veľmi veľkého rozsahu“ alebo tak nejako); ani fakt, že v prepočte na jedného poškodeného (držiteľa domény) to sú ‚len‘ jednotky až desiatky eur, na tom nič nemení.
Zrejme aj paleta, ktorú za to trestný zákon určuje, bude riadna – predpokladám nejaké 2-ciferné počty rokov … za tú dobu by už človeku s peknými jamkami mohlo začať byť v temnici dosť otupno .. všakže.

Takže, pri vedomí, aké spravodlivé následky ťa môžu zastihnúť, mal by si spraviť toto:

dohodnúť si tú pozíciu kajúcnika
a pekne im Vyrozprávať, Čo Vieš O Skutkoch Páchateľov, Ktorí Majú Na Rováši Ešte Viac Než Ty.
Hm?

Tam v rodnom SMERe je ich určite viacero. Možno že si spomenieš na vedomosti o skutkoch priamo samotného Roba, možno na skutky Fera Miša Anče Joža (náhodne generujem mená) … vyšetrovateľov takéto svedectvá nepochybne zaujmú .. a možno z toho naozaj vyviazneš veľmi mierne.

Nehovoriac už o národe, ktorému tvoje svedectvá (a následné zabásnutia, odsúdenia, konfiškácie, atď) určite padnú na Extrémne Veľký Úžitok.

Takže poprosím aj ostatných (novinárov, politikov stredopravých strán, atď), aby aj oni začali popoštuchávať PP smerom k takýmto skutkom, a nie že vážne s ním rátať do vlády.
Dík.

V poslednom období ma zaujali reči, ktoré vedie HLAS (ale tušímže aj SMER) O Silnom Štáte.

V roku 17 bol PP v pozícii ministra, čiže vrcholového zástupcu štátu. Mohol teda voči súkromníkovi (SKNICu resp. DanubiaTelu) aplikovať postoj, ktorým teraz v kampani šermuje („Budem s nimi (potravinármi, energetikmi, a pod.) tvrdo rokovať a dosiahnem, aby znižovali ceny!“).
Namiesto toho však bol tvrdý voči zástupcom verejnosti a naopak, plne vyhovel „podnikateľom“, umožnil im aby aj naďalej mohli veselo a intenzívne dojiť verejnosť. Zachoval sa presne Naopak, než sa mal „silný štát“ zachovať.
(preklopené do dnešných dní: Milí jeho fandovia, Pelénko vám vyjedná drahé potraviny .. a ešte drahšiu elektriku. Hurááá)

(z luhov fandiacich Hlasu: )
„No dobre, takže Peťo je zlý .. opúšťame teda Hlas a ideme voliť Smer.“

Nuž, tak to by bolo veru veľmi muuuuuuuu-dre (krava múú) rozhodnutie.

Pripomeniem, že v čase spáchania tej veci – 2017 – bol PP ešte pevnou súčasťou SMERu. Ešte vôbec netušil, že o pár rokov raz bude nejaký Hlas, netušil ani že o rok bude premiérom keď sa to Robovi začne bortiť pod zadkom.
Onen ‚milý‘ skutok – dohodenie miliónov nejakým kšeftárom – urobil ako správny Smerák, vyučený svojimi staršími a skúsenejšími kolegami Smerákmi .. a v najlepších tradíciách Smeru (poslúžiť kadejakému nenažranému milionárovi či miliardárovi).
Zmena voľby z Hlasu na Smer je teda … ako sa to povie … z dažďa pod odkvap. Namiesto lumpom amatérom to hodiť lumpom profesionálom. Véruže muuuudre.
Existujú aj strany civilizovanejšie …

Nasledujú informačné zdroje z ktorých sa čerpalo:

www.nasadomena.sk/historia/ – čo sa dialo okolo správcovstva .sk
www.nasadomena.sk/media/ – linky na niekoľko desiatok článkov na danú tému,
z nich vyberám napr. tieto:

23.3.2017 – Trend: Kto získa kľúče od miešačky k doméne .sk? Štát a SK…

29.3.2017 – Platon: Komu bude patriť nár.doména Slovenska?

22.6.2017 – Root.cz: Příběh domény .sk, aneb krádež za bílého dne

27.6.2017 – video: prednáška O.Jombík: Komu bude patriť nár.doména Slovenska?

4.7.2017 – truban.sk: Koho počúva Peter Pellegrini?

8.8.2017 – Združ.poskyt.webhostingu: Pellegrini necháva nár.doménu .sk v cudzích rukách

8.8.2017 – SME: Zmluva medzi štátom a správcom nár.domény .sk je nevýhodná

8.8.2017 – I.Strečko: O čo ide v kauze .sk domény? na archive.org

10.8.2017 – N: Truban útočí na Pellegriniho pre dodatok k zmluve o doméne .sk, ktorý tajne podpísal

25.8.2017 – Živé: Sk-Nic onedlho predajú. CentralNic ohlásil sumu aj s podmienkou

27.8.2017 – SME: Slovenskú top doménu .sk predali za 26 miliónov eur

6.9.2017 – ZPW/iinfo.cz: Pellegrini umožnil predaj národnej domény .sk do zahraničia, komunita sa obracia na ICANN (pdf)

23.1.2018 – O.Jombík na blogSme: Zúfalstvo v doméne .sk

SK-NIC na FinState

OR SR: SK-NIC, a.s.
OR SR: DanubiaTel, a.s.

CRZ.gov.sk: Dodatok k zmluve o spolupráci medzi SKNIC a štátom